Hlavnou príčinou súčasného premnoženia lykožrútov smrekových je nadmerné zastúpenie smreka v slovenských lesoch.
Hoci sa väčšina lesníkov tvári, že všetkému, čo sa v lese deje, rozumie, tento scenár nechce pripustiť. Prečo? Na to skúsim odpovedať na konci tohto článku.
Už roky rokúce píšu lesníci do zelených správ (čo je niečo ako výročná správa lesného hospodárstva na Slovensku) drevinové zloženie slovenských lesov. Nielen súčasné, ale dokonca aj pôvodné a výhľadové (viď tabuľka nižšie).
Krúžkami som označil zastúpenie smreka. Žltým krúžkom je označené pôvodné, originálne zastúpenie smreka na Slovensku. Takéto zastúpenie mal smrek predtým, ako sa na Slovensku začalo intenzívne lesnícky hospodáriť. Oranžovým krúžkom je cieľové, výhľadové zastúpenie. Tomuto číslu/precentu sa budem venovať neskôr. V červenom krúžku je skutočné súčasné zastúpenie smreka v slovenských lesoch.
Ako ste si zrejme všimli, dnešné zastúpenie smreka je viac ako 5-násobné oproti pôvodnému. Z pôvodných 5 percent (čo vyjadruje, že smrek kedysi nebol zďaleka takou rozšírenou drevinou akou je dnes) tu dnes máme 26 percent (čo je štvrtina všetkých stromov!).
Jednou zo základných prírodných zákonitostí je, že s množstvom zdroja potravy narastá aj množstvo jej konzumentov. Jednoducho povedané: Keby ste na námestí v Bratislave vykydli za tatrovku surového mäsa, za niekoľko hodín by táto kopa bola plne obsadená potkanmi, hmyzom a kadejakou inou "háveďou". A kto by bol na vine? "Háveď" alebo ten, čo tam to mäso dal?
Lyko (vodivé pletivo stromu pod kôrou) smreka je potravou lykožrúta smrekového. On za to chudák nemôže, že je to tak. Proste, keď má niekde dostatok (či až nadbytok) potravy, tak sa správa takto:
Jeho populácia rastie.
Zámerne som použil rovnaký sklon červenej šípky (stúpajúceho trendu),aby som poukázal na súvislosť medzi nárastom zastúpenia smreka a konzumentom jeho lyka.
Tento trend nebude trvať večne. Existuje veľa prírodných faktorov, ktoré tento trend zastavia. Najdôležitejším faktorom je pokles zastúpenia smreka na Slovensku. Pokiaľ budú lesníci udržovať zastúpenie smreka na takej úrovni ako je dnes ešte aj v najbližších desaťročiach, tak ich "boj s lykožrútom" je divadelná fraška. O tom, že za posledných 40 rokov lesníci neurobili NIČ pre zníženie zastúpenia smreka na Slovensku svedčí nasledujúca tabuľka:
Je zo zelenej správy 2007 a jasne ukazuje, že 26-27 percentné zastúpenie smreka je na Slovensku prakticky od 2. svetovej vojny konštantou. Umelou konštantou. Hoci sa už desaťročia deklaruje, že zastúpenie smreka treba znížiť (viď aj oranžový krúžok vyššie), nerobí sa NIČ. Čaká sa.
Preto prišiel lykožrút.
Teda, on tu bol vždy. Ale teraz dal o sebe vedieť v plnej sile. Prírode došla trpezlivosť. Už sa nedokázala pozerať na bačovanie slovenských lesníkov. Smrek je síce krásna drevina, má krásne priame kmene, ako uliate na gátre píl, ale nasilu, umelo ju vysádzať a s veľkým úsilím pestovať, má svoje úskalia.
Sú ľudia, ktorým súčasný stav vyhovuje. Sú to príživníci. Priživujú sa na chybách, ktoré sme urobili v minulosti a ktoré si mnohí nevieme ani dnes pripustiť. Priživujú sa na štátnych dotáciách, na eurofondoch, na daniach občanov, ktorých balamutia rozprávkami o zlom lykožrútovi.
Smrekománia vznikla dávno pred 2. svetovou vojnou, ale v hlavách mnohých lesníkov straší dodnes. Čo je však horšie, že ľudia, ktorí bohorovne obhajovali umelé vysádzanie smreka úplne všade, kde sa len dalo, dnes bohorovne obhajujú vlastné recepty na "záchranu prírody". "My si s tým poradíme! Na rozdiel od predošlých generácii máme na to omnoho silnejšie páky. Máme výkonné stroje a máme účinnú chémiu. Lykožrúta zničíme!"
(Zdroj: Benešovský denník)
Nevadí im, že takýmto "konštruktérskym" prístupom napáchajú ďalekosiahle škody na životnom prostredí. Chemickými jedmi v národných parkoch kontaminujú pôdu, otravujú pitnú vodu, zabíjajú nielen lykožrútov, ale aj iné (často vzácne a chránené) živočíchy, poškodzujú hormonálny systém medveďov. Nevadí im, že možno robia ďalšie osudné chyby. Možno ešte fatálnejšie, ako tí pred nami.
Títo ľudia však nepočúvajú, nediskutujú. Vedú agresívnu vojnu. Chemickú vojnu. Ničia, zaslepení svojim chorobným egocentrizmom.
V národnom parku však chémia nemá čo hľadať. V národnom parku sa s prírodou nebojuje. V národnom parku sa s prírodou spolupracuje.
Príroda si vie pomôcť. Jej história je toho dôkazom.
Vedia si pomôcť aj ľudia?
