Takéto mantry, či lepšie povedané verklíkovanie, je akoby nutnou výbavou dnešného slovenského politika. Ja im to však „nežeriem", neverím ich prázdnym rečiam, a preto ich nazývam rovno tak, ako ich vnímam ja - bez prikrášlení alebo preháňania. Sú to klamstvá a lži.
Klasickým klamstvom, ktoré často počujeme z úst politikov alebo úradníkov je, že všetko prebehlo podľa pravidiel, podľa zákona. Väčšinou však hovoria iba o formálnom naplnení zákona. Ale má forma zmysel bez obsahu?
Forma je - samozrejme - tiež dôležitá. Uvediem názorný príklad: Bez nádoby a lyžice sa polievky nenajete. Nedá sa jesť z luftu. Potrebujete nejaký tanier a lyžicu, aby ste ju mohli zjesť. Avšak z prázdneho taniera sa tiež nenajete.
Podobne je to aj pri úradných procesoch. Napríklad proces prerokovania hromadných pripomienok k návrhu nariadenia vlády SR o zonácii TANAP-u. Tento proces má svoju formu a svoj obsah. Obidve sú dôležité - ak jedno chýba, proces nemôže byť naplnený, či úplne jednoducho - proces nie je, neexistuje. Existuje iba predstava niektorých úradníkov, že existuje. A tí sa snažia svoju predstavu nanútiť aj nám.
Tak ako sa nenajem polievky z prázdneho taniera, neuspokojím sa ani s vyprázdnenou formou procesu prerokovania pripomienok k zonácii TANAP-u. Tento proces však vykazuje aj vážne formálne nedostatky. Tanier nielenže je prázdny, ale je ešte aj rozbitý.
Minulý týždeň (v stredu) prebehlo úvodné rokovanie so zástupcami ministerstva. Vyše dve hodiny sme rokovali a k spoločnej reči sme neprišli, zrejme aj preto, že to pán Klaučo (poradca ministra) vedel už na začiatku, čo nám aj patrične naznačil. K absurdnej argumentácii predstaviteľov ministerstva obhajujúcej neobhájiteľné, sa radšej teraz vyjadrovať nebudem. Kto má záujem vnoriť sa do atmosféry rokovania, tomu odporúčam prečítať si (nie krátky) doslovný prepis z rokovania, ktorý pripájam dolu pod tento článok. Je to niečo na štýl Havlových absurdných dramatických hier, v tomto prípade jednoznačne žáner fraška.
Druhé, tzv. rozporové rokovanie, bolo "zvolané" na tento tyždeň (utorok), avšak neprijateľným spôsobom. Po zákonnej, formálnej stránke, žiadnym spôsobom. Považujem za neprípustné, aby bolo takéto rokovanie zvolávané neurčitou osobou formou elektronickej pošty necelé dva pracovné dni pred rokovaním. Toto rokovanie mal zvolať štátny tajomník oficiálnou doporučenou listovou zásielkou. Riadne a včas.
Pani Liškayová, generálna riaditeľka sekcie legislatívy Ministerstva životného prostredia, ktorá prvé rokovanie viedla, hneď v jeho úvode deklarovala nasledovné - citujem:
„Zápis robíme my na legislatíve. Čiže potom sa dohodneme, že zápisy prepošleme na e-mailové adresy, ktoré budeme mať k dispozícii na záver stretnutia. Vy ho budete pripomienkovať. Ak budete mať návrhy na nejaké doplnenie, tak mi ich zapracujeme, a potom si ich pošleme písomne - podpísané zápisnice."
Nič z toho nedodržala. Čiže klamala. Dodnes nemám žiadnu verifikovanú zápisnicu z prvého rokovania. Nuž, posúďte sami - malo zmysel sa zúčastňovať druhého rokovania? Rokovania zvolaného neprijateľným spôsobom a bez zápisnice z prvého rokovania?
Aj z dvoch vyššie uvedených dôvodov som sa odmietol zúčastniť druhého rokovania, ktoré vlastne - pre mňa - ani nebolo. Z rozbitého taniera sa polievka nedá jesť. Taká polievka pre hladného človeka neexistuje.
Namiesto toho som tesne pred druhým rokovaním doručil do podateľne ministerstva list adresovaný priamo ministrovi životného prostredia, pánovi Medveďovi, v ktorom vysvetľujem môj postoj a žiadam ho o nápravu - t.j. o zvolanie rozporového rokovania tak, ako sa na ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy patrí.
Okrem toho som dostal ponuku, aby som v súvislosti s postupom ministerstva v rámci pripomienkového konania podal žalobu na súd. Myslím, že túto ponuku prijmem. Treba ten bodrel trochu upratať, aspoň sa o to snažiť. A nie to ututlať, nechať vyšumieť do stratena. Kým si úradníci neuvedomia, čo je ich základnou povinnosťou vo vzťahu k občanom, tak je naivné očakávať nejaké zlepšenie. Kým si neuvedomia, že občan nie je handra - lepšie povedané, kým si sám občan neuvedomí, že nie je handra - dovtedy to pôjde aj naďalej len dolu vodou, dolu stokou. Úcta úradov k občanom priamo súvisí so sebaúctou občanov, súčasťou ktorej je aj to, že si nedajú od úradov skákať po hlave.
Ale moje možnosti a aj možnosti občanov, ktorým záleží na Tatrách, tým ešte zďaleka nie sú vyčerpané. Ideme ďalej.
Ďakujem všetkým za podporu.
