V horách často a veľa prší. Preto aj niektoré fotky, ktoré som počas troch dní urobil na Smrekovici budú niesť charakteristickej črty tejto lokality. Pár kvapiek som odniesol preč z územia na mojom objektíve. Ak to boli práve tie, ktoré by dopadli na čerstvo vyrúbané holiny, tak som aspoň symbolicky zvýšil vodozádržnú schopnosť tohto územia, ktoré je okrem národného parku aj chránenou vodohospodárskou oblasťou. Naozaj chránenou?
Lesy v takýchto nadmorských výškach (1175 - 1530 m.n.m.) sú sami o sebe vzácne. Vo Veľkej Fatre nikde nevystupuje les tak vysoko, ako práve na Smrekovici. Preto od takéhoto lesa ani nemožno očakávať, že koruny stromov budú vytvárať korunový zápoj ako v lesoch v nižších polohách. Je to extrémne stanovište, a to aj pre stromy, ktoré tú rastú. Ale o to krajšie.
Koruny stromov - a to aj tých starších - na takýchto stanovištiach často siahajú až po zem. Podkôrny hmyz nemá rád zavetvené kmene, a tiež nemá rád klimatické pomery, ktoré tu vládnu. Smreky, ktoré na Smrekovici rastú už niekoľko storočí bez výraznejších zásahov ľudí, nemá obzvlášť rád - sú už príliš staré a skúsené na to, aby mu len tak, bez odporu, podľahli.
Jedinečná lokalita masívu Smrekovice bola navrhnutá na vyhlásenie za prírodnú rezerváciu. Nielen kvôli lesom, ale aj kvôli jeho obyvateľom - množstvu zákonom chránených druhov ako je napríklad tetrov hlucháň.
Po daždi je les na Smrekovici ako z rozprávky.
Kde inde ako v pralese možno vidieť odumierajúce stromy.
Stromy odumierajú väčšinou po stojačky.
A pod starými rastú mladí.
A niekedy aj na starých.
Pokiaľ ich „starostlivá ruka" lesoinžiniera neodstráni.
Takto to vyzerá les v Smrekovici nad medvedím chodníkom. 300 rokov bez zásahu človeka.
A takto „to" vyzerá pod medvedím chodníkom. Dnes. Po zásahu „človeka".
Je toto les?
To v pozadí, to nie je červený smrek.
To je najväčšia a najvýkonnejšia ťažobná lanovka aká sa na Slovensku používa.
Ťaží prevažne zdravé, podkôrnym hmyzom nenapadnuté stromy.
Sťahuje ich z príkrych krkolomných svahov korytom potoka.
Lesoinžinieri hľadali 99+1 dôvod, aby ma presvedčili, že korytom potoka vyťažené kmene stromov neťahajú. Veď, napokon, posúďte sami.
A hoci táto brutálna lanovka už týždeň neťaží (lebo vraj z nej niekto ukradol nejakú dôležitú súčiastku), o kúsok povyše sa intenzívne ťaží.
Vznikajú ďalšie holiny po tzv. náhodnej ťažbe ako je táto...
... ako jazvy na duši nádejného pralesa.
Ďalšie technologické polia pre lanovku sú už vytýčené.
Vyjde ešte slnko nad Smrekovicou?
Zásahy na Smrekovici ju ničia. To, čo som tam videl a s čím som sa s vami zčasti podelil, nie je lesníctvo. To je drevorubačstvo.
Zajtra je referendum. A hoci neviem ako odpoviem na Sulíkove otázky a či vôbec, jedno viem, že na hlasovací lístok napíšem naším poslancom odkaz:
„Vráťte národné parky skutočným lesníkom!"
Aktualizácia:
V stredu 22. septembra 2010 bola úradne zastavená ťažba v navrhovanej prírodnej rezervácii Smrekovica v Národnom parku Veľká Fatra. Viac čítajte tu.
