Nepriamo je človek zodpovedný za vznik a šírenie požiarov tým, že svojou činnosťou vytvára prostredie, ktoré je ľahko zápalné a ľahko horľavé. Podľa odbornej literatúry sa za takéto prostredie považujú aj holiny po ťažbe dreva, tzn. rúbaniská. Nachádza sa na nich veľké množstvo zvyškov po ťažbe (tenké konáre, ihličie ...), ktorých horľavosť sa ich neustálym presychaním zvyšuje prakticky až dovtedy, kým rúbanisko zarastie novým lesom, čo môže trvať (v závislosti od konkrétnych podmienok) niekoľko rokov až desaťročí. Okrem toho je veľmi významným faktorom pre vznik a šírenie požiarov tráva. Tou rúbanisko zarastie skôr ako lesom. Na rúbaniskách má podľa výskumov práve suchá tráva najnižší bod zápalnosti (okolo 250 °C). Od nej sa vznietia jemné frakcie zvyškov vyťažených stromov (ihličie, najtenšie konáriky) a postupne aj hrubšie frakcie. Z rúbaniska sa požiar môže rozšíriť do susedných nevyťažených lesov. Takto sú rúbaniská vstupnou bránou pre požiare zachvacujúce zapojené lesy, ktoré sa inak považujú za ťažko zápalné a ťažko horľavé. Rúbaniská (spolu s nezodpovedným človekom) sú tak tou povestnou iskrou, ktorá je potrebná na to, aby sa požiar rúbaniska stal aj lesným požiarom. Lesné požiare takto môžu spôsobiť nemalé hospodárske a ekologické škody.
V našich podmienkach sa pokladá drvivá väčšina lesných požiarov za antropogénny škodlivý činiteľ, tzn. že tým činiteľom je človek. Je paradoxné, že v tomto smere práve lesné hospodárenie spôsobuje škody samotnému lesnému hospodárstvu, teda samému sebe. Drastická ťažba spôsobuje také zmeny v prírodnom prostredí, ktoré sa výrazne prejavujú v miere zápalnosti a horľavosti jeho zložiek.
Tento paradox názorne dokumentujú aj dva posledné požiare rúbanísk. Obidva sa navyše rozhoreli v ťažko dostupných terénoch. Pred vyše týždňom horelo v Západných Tatrách. Včera na Kysuciach.
Na kysuckom horiacom rúbanisku sa zo začiatku muselo 48 hasičov sústrediť na zabránenie rozšírenia požiaru, a to tým, že čistili pás široký päť až osem metrov od haluziny, konárov, suchých pňov a lesnej hrabanky. Prečo? No zrejme pretože vedia to, čo som napísal vyššie. Vedia to, čo si nechcú pripustiť lesní hospodári.
Takto hasiči hasia nielen požiar, ale aj následky nezodpovednej práce lesných hospodárov.
Nástup hasičov na zbieranie haluziny ? (Zdroj: minv.sk)
Týmto blogom opätovne poukazujem na to, ako drastická ťažba (prakticky odlesňovanie) prispieva k vzniku a šíreniu lesných požiarov. Je to ako to povestné pílenie si konára, na ktorom sedíme. A je to zároveň odvrátená strana „boja" lesníkov s lykožrútom. Výsledkom tohto boja (formou tzv. náhodnej ťažby) sú totiž tiež holiny - rúbaniská, ktoré mávajú omnoho väčšiu rozlohu než rúbaniská po „klasickej" úmyselnej ťažbe. Obrovské rúbaniská často vo veľmi nedostupných terénoch sú obrovským rizikom.
Preto treba zvážiť, do akej miery je radikálne odlesňovanie vhodnou stratégiou „boja" s lykožrútom. Hovorí sa, že boj s prírodou je ako boj s veternými mlynmi. Márny a nekonečný. Zrejme ako naša, ľudská hlúposť. A príroda nás za našu hlúposť kruto trestá.
V prírode totiž „úradujú" prírodné zákony a tie nedokáže obchádzať ani nejaký letec zo Žiliny. Niekedy hneď - a niekedy s tým správnym odstupom času - nám príroda zúčtuje všetko to napínanie svalov. Ignorovanie prírodných zákonitostí musí zákonite - skôr či neskôr - dopadnúť priamo na našu namyslenú tvár.
A jednou z týchto zákonitostí je aj to, že rúbanisko horí omnoho lepšie ako nevyťažený les.
