Podarilo sa !
Naslovovzatí lesoinžinierski odborníci zo Štátnej ochrany umelosti SR pred niekoľkými mesiacmi konečne objavili nové, obrovské nebezpečenstvo, ktoré hrozí slovenským lesom. Touto hrozbou je zmutovaný prehistorický veľjašter Drevosaurus Toma L. Toto konštatovanie zaznelo minulý týždeň v stredoslovenskom meste Určiba (kedysi Zvoľlen) - mekke svetového lesníctva a drevárstva - na zatiaľ najväčšej konferencii o záchrane slovenských lesov.
Do hľadania novej hrozby pre slovenské lesy investovala Vláda Slovenskej Republiky vyše 1,5 miliardy korún (€ 49 790 878). Požiadavka nájdenia novej hrozby vyplynula z dočasného víťazstva ochrancov prírody nad lesoinžinierskymi doktrínami, čo sa podarilo najmä poukázaním na nemecký Národný park Bavorský les, v ktorom sa ponechaním časti lesov v tomto národnom parku na prirodzenú autoreguláciu podarilo vytvoriť stabilný lesný ekosystém odolný voči lykožrútovi. Týmto zistením ochrancovia prírody na niekoľko mesiacov vyrazili lesoinžinierskym vedátorom nielen dych, ale aj fukáre práškovacích strojov z rúk.
Lesoinžinierska lobby sústredila všetky kapacity a energiu do hľadania novej hrozby. Štátna miliardová injekcia bola kľúčom k nájdeniu novej hrozby. Vďake nej sa podarilo zaplatiť tím 2 500 (!) špičkových lesoninžinierskych vedátorov pod vedením Jozefa Nobelového.
Novú hrozbu pre slovenské lesy prezentoval tím Jozefa Nobelového na minulotýždňovej konferencii. Ako povedal člen tímu, Matej Bleky (špecialista na ohýbanie vedeckých teórií), hrozba je síce nová, doteraz nepopísaná, ale úplne opodstatnená. Lesoinžinierski vedátori pomocou zložitej sústavy diferenciálnych rovníc vypočítali, že v období najbližšieho jarného oteplenia bezprostredne hrozí vyliahnutie niekoľkých desiatok až stoviek jašterov z vajec nakladených matkou druhu Tyranosaurus Rex pred približne 65-timi miliónmi rokov. Vajcia nakladené do tatranskej morény boli dlhodobo zakonzervované. Z hlbších pôdnych horizontov ich pákovým efektom vyzdvihli vývraty stromov počas novembrovej veternej smršti v roku 2004. vajcia sa tak, aj vďaka klimatickým zmenám v posledných rokoch, dostali do veľmi vhodných biofyzikálnych podmienok, ktoré v týchto končinách neboli od druhohôr.
Na jar lesoinžinieri očakávajú masové liahnutie jašterov. Tím vedátorov okolo Jozefa Nobelového však tvrdí, že liahnuť sa nebude pôvodný druh. V priebehu 65-miliónov rokov došlo k niekoľkým významným vplyvom, ktoré spôsobili mutácie v genóme vaječných embryí. Za jeden z najvýznamnejších faktorov, ktorý ovplyvnil genóm budúcich jašterov, sa predpokladá vplyv magnetizmu kométy, ktorá sa v roku 2006 náhle priblížila k Zemi (vedci kométu pracovne nazvali Coalition F-S-M 2006). Nový, zmutovaný druh dostal vedecké pomenovanie Drevosaurus Toma L. (keďže sa predpokladá, že vzhľadom k nedostatku mäsitej potravy sa preorientuje na drevo).
Obr. - prvý instar druhu Drevosaurus Toma L.
Rozmnožovanie drevosaurov po vyliahnutí môže rásť geometrickým radom. Technokratická univerzita v Určibe, preto intenzívne pripravuje projekt „Ochrana pred vyčíňaním druhu Drevosaurus Toma L.". Ako uviedol vedúci Katedry ťažbových technológií a vyšších ekologických súvislostí, akademik J. Poplach, vyliahnutie týchto netvorov spôsobí obrovské straty na ľudských životoch a nevyčísliteľné materiálne škody, preto tomu treba všetkými možným prostriedkami zabrániť. „Niekoľko desiatok kusov tohto veľjaštera môže spôsobiť humanitárnu katastrofu, akú Európa nezažila od čias veľkej morovej epidémie v 14. storočí, keď vyhynula tretina Európy" varoval Poplach v závere platenej správy Technokratickej univerzity.
V tejto súvislosti minister životného prostredia, Robo Beňo, vypísal študentskú súťaž o najlepšiu esej na tému „Zlý, zlý drevosaurus".
Lesoinžinieri veria, že ak sa podarí urýchlene vypracovať projekt boja proti drevosaurovi a vyčleniť adekvátne finančné prostriedky na tento boj, budeme si môcť všetci zhlboka vydýchnuť a povedať: „Slovenské lesy sú zachránené, všetko drevo bude vyťažené."
