Myslím, že každé dieťa ktoré sa narodí má čistý štít od Boha, a postupne sa mu na ňom nabaľujú hriechy a keď sa nezastaví, alebo ho niečo neprinúti zastaviť a zamyslieť sa, berie klamstvo, podvody a iné hriešne veci bežne ako nutnosť!
Ale ta dobrá podstata je v nás, teda každý to volá ináč, niektorý dobrota a tí reálnejší že naivita. Možno som naivná aj ja, ale bola som vychovávaná v duchu pomoci blížnemu ale potvrdilo sa mi iné slovenské porekadlo.....
Vycestovala som za snúbencom do cudzej krajiny. On si našiel prácu po akej vždy túžil, a bola aj dobre ohodnotená, teda dobre pre nás, žiadne milióny sa nekonali:-) ale stačilo nám to aby sme si plnili naše sny o živote. Pri jednej návšteve domoviny sme stretli našich známych, ktorí sa nám medzi rečou priznali ako sa im zle darí, a či by sa nedalo tiež ísť von aspoň pre jedného, čo by bolo optimálne hlavne preto že už mali malú dcérku. Teda sa vybral hneď s nami do cudziny. My ako dobrí kamaráti sme mu pomohli, poskytli ubytovanie zadarmo, dávali mu najesť z nášho, ved chudák nezarábal a prácu si len hľadal. Prešlo dosť času a ked že jeho úroveň cudzieho jazyka nebola nič moc, pracovných príležitostí bolo málo. Môj snúbenec sa teda prihovoril v práci, nech ho vezmú aspoň ako výpomoc na letný čas. A tak sa teda našla aj práca a nie s minimálnou mzdou.
A tu by ste čakali happy-end! Ale žiadny sa nekonal, lebo tu sa ta naša tele novela skončila fiaskom!
Kamarát keď sa dostal k peniazom, zmenil sa jeho charakter a rýchlo zabudol ako sa dostal do práce a cudzej krajiny. Žiadna vďaka, ani slovne ĎAKUJEM nepadlo! Bolo to smutné uvedomenie pre nás oboch.
A tu sa dostalo do pravdy to porekadlo: Za DOBROTU NA ŽOBROTU!!!!!
Nechcem týmto povedať, že nemáte pomáhať ľuďom, len my si dobre premyslíme, komu otvoríme svoje srdce a podáme pomocnú ruku.
