Ako k lekarovi 2

 V čase keď som ešte žila a pracovala v našom hlavnom meste, som sa rozhodla zmeniť svoju gynekologičku a vymenila ju za inú. Odporučili mi ju kolegyne v práci, mala neďaleko ambulanciu, všetci si ju chválili pre jej profesionálny prístup a tak som sa k nej teda bola zahlásiť. Prijala ma usmiata žena v stredných rokoch, zvítala sa somnou pevným styskom ruky, čo priznám sa vyvolalo vo mne dobrý pocit na začiatok. Zapísala si ma do systému, urobila vstupné prehliadky a ja som ako "nerajónna" pacientka zaplatila 300,-Sk poplatok. Od tejto prvej návštevy uplynuli už 3 roky a treba uznať že lekárka sa naozaj snažila zistiť vždy príčinu mojich potiaži, robila mi pravidelné prehliadky, predpisovala lieky. Vždy keď som k nej prišla v čakárni bolo plno. Až po čase som si uvedomila, že všetky dámy čakajú, a rad sa nehýbe. Ambulancia ma zabehnutý systém objednania sa na vopred dohodnutý čas: zavoláte do ambulancie,dohodnete si termín a pri návšteve zaplatíte poplatok 200,-Sk za časenku. Termíny sú rozdelené v pravidelných polhodinových odsekoch. A pomedzi tieto objednané pacientky, ak je čas vezmú aj neobjednané ženy, slečny a dámyalebo neochotné platiť za navštevu poplatok. Znie to možno celé pekne, ale keď si predstavíte že ráno som prišla na 8,00 hod. do ordinácie, bola som prvá objednaná pacientka, a v čakárni bolo 9 žien. Vopred mi bolo jasné že žiadna z nich nie je v rade predomnou, kedže som bola prvá! A tu sa naskytuje otázka etiky: Majú ľudia, v tomto prípade ženy čas čakať na voľný termín? Je to etické zaplatiť si za takúto službu? Ak áno, aká je šanca ostatných že sa dostanú do ambulancie ak nie su objednané? Další fakt, ktorí som síce nezažila na vlastnej koži ale dostal sa mi do uší je, že naša lekárka ma špecifikáciu aj ako pôrodníčka. Avšak svoje služby si nechá naležite zaplatiť, čoho svedkom som bola ja sama, keď prišiel pobúrený manžel po kartotéku svojej polovičky a sestričke ako dôvod zmeny lekára uviedol, že podľa neho nie je normálne ak si lekár vypýta 20 tisíc korún za pomoc pri pôrode. Za vec, ktorú naši predkovia zvladali doma! "Kam sa ten svet rúti?" to sa často pýtala moja babka! No veru -- KAM????