Včera som pozerala seriál.
Na tom by nebolo asi nič čudné, však? Keby....
V jednej scéne sa pacientka chorá na rakovinu a ledva vlečúca sa so šatkou na hlave, ako s náznakom, že je po ťažkom ožarovaní, ktoré je ochotná podstúpiť, len aby si zachránila, alebo len trocha si predĺžila život a užila si tak svoje novonarodené dieťa.
Už nad touto scénou, sa vám zastavuje na chvíľu rozum. Každý si spomenie na toho svojho. Tento týždeň som to čítala v nejakej analýze, že už každá slovenská rodina mala skúsenosť s touto chorobou. Čo asi prežíval vtedy ten váš člen rodiny, kolega či susedka? Ale tu sa to nekončí. Naopak scéna len začína... Mladá žena si poláska svoje batoľa, ktoré vzápätí jeho otec odnáša preč, a ona sa pomaly "odvlečie" k oknu, aby ho mohla aspoň pohľadom odprevadiť. Vonku vidíte manžela s atraktívnou slečnou, ako berie bábätko do rúk a všetci traja nastupujú do auta a odchádzajú! Žena za sklom ich sleduje. A nie je sama. Aj lekár ich sleduje. Vyberie sa teda trocha pomôcť aspoň v duševnom povzbudení pacientke ponukou zaujímavej knihy. Pri tomto rozhovore nám "pacientka" ozrejmuje, že oná mladá slečna je jej mladšia sestra, ktorú ona sama vybrala manželovi a dcérke, ak sa ona "pominie"!!!!
Môj rozum ťahá ručnú brzdu! ČO??? Vybrala? Ako? Prečo? Takéto Existuje naozaj?
Žena vysvetľuje, že život nás často núti k zvláštnym pochodom, ako aj ona si povedala, že radšej nech je to sestra, ktorá bude mať rada jej dieťa, ako cudzia žena, by mu bola macochou ako z rozprávky!
Scéna vo mne zanecháva plno nezodpovedaných otázok a v duchu chválim scenáristu, čo toto vymyslel.
Ale akcia nekončí...v ďalšej epizóde, vidíme ako sa "pani po ožarovaní" cíti lepšie, a prichádza manžel. Ona sa ho sklamaná pýta, že prečo prišiel sám a kde je ich dieťa. Chcel s ňou byť dlhšie, pomôcť a tak ho nechal doma. Žena plná energie a noviniek mu nadšene oznamuje, aké pokroky robí jej zdravie, a onedlho pôjde domov. Scénka ako z románu...až po tento okamih....lebo manžel sa jej pýta kde bude spať? "Však vo svojej posteli" napovedá žena. Vzápätí jej to dochádza! Jej posteľ..už nie je len "jej".
Sestra bola milá a utešovala švagra v jeho neľahkej úlohe, aj keď manžel to výslovne popiera, hoci nie je jasné, čo je klamstvo a čo lož. Udivený diváci nestíhajú ústa zatvárať v nemom úžase rozum spracúva odpočuté z uší a odsledované z očí!
A ja si kladiem sama otázku: "Urobila by som ja toto niekedy? Aké veci vedú ľudí k takýmto veciam? Čo je v živote dôležité? Stráca nevera popri zdraví, alebo materinskej láske na váhe?"
Neviem sa dočkať pokračovania....
