V diskusii o umožnení adopcií homosexuálom (teda druhej a občas mám pocit, že najpálčivejšej otázke) často zaznieva, že by to bolo nespravodlivé najmä voči deťom. Spolužiaci totiž bývajú krutí a chlapcovi s dvomi otcami alebo mamami by sa posmievali. Takéto dieťa by potom bolo vystavované neustálym posmeškom.
Situáciu s miernymi odlišnosťami poznám dôverne. Ako rómske dieťa, hoci vyrastajúce v heterosexuálnej tradičnej rodine, som bol terčom posmeškov odmalička. Označovanie za ´cigána', teda vtedajším oficiálnym etnickým pomenovaním Rómov, bolo jednoducho nadávkou. Navštevoval som zmiešanú školu. Mnoho škôl sa však od tých čias zmenilo na etnicky segregované -- rómske a nerómske. Dnes sa často rómski rodičia rozhodnú pre segregovanú rómsku školu či triedu, aby predišli potenciálnym rasistickým postojom nerómskych spolužiakov. Pri výbere školy počujú od učiteľov, že v rómskej škole bude ich dieťaťu jednoducho lepšie. A aj ich dieťa v tom má jasno a vyberie si školu, do ktorej chodia kamaráti z osady.
Pole možností pre šikanu a týranie dieťaťa posmeškami je veľmi široké. Existujú mnohé iné označenia, ktoré vo svojej podstate sú suchým konštatovaním, no pre dieťa pri vyslovení rovesníkmi môžu byť traumou. Ona má dve mamy. Oni nemajú Vianoce. On je z domova. Ona nemá mobil. Jej mama je na vozíčku. Jeho otec je smetiar. Spoločnosť je jednoducho zlá, deti opakujú to, čo sa naučili a tak bývajú často kruté.
Témy obsiahnuté v referende si zaslúžia dlhodobú diskusiu za účasti rôznych strán a názorov. Bez vzájomného osočovania a predovšetkým bez zneužívania detí. Deti v tom totiž naozaj majú jasno. Vyrastajú v prostredí, kde sa inakosť jednoducho nenosí. Deti chcú pohodlie, nechcú byť iné a čeliť narážkam spolužiakov. Zo strany zastáncov a zastánkyň referenda mám pocit, že našou reakciou by potom mala byť akceptácia tohto stavu.
Pár dní pred referendom sa najviac bojím toho, aby sme neprijali takéto zmýšľanie. Namiesto toho, aby sme deti vzdelávali a učili akceptácii, sme manipulovaní do referenda. A niekto sa nám snaží nahovoriť, že to je pre deti lepšie. Radšej deti naučme, že niektoré rodiny majú dve mamy alebo dvoch otcov. Alebo že niektorí rodičia majú postihnutie. A niektoré rodiny sú rómske. A že sú rodiny, ktoré nemajú Vianoce. Je to ľahšie než riešiť dôsledky rozdelenia spoločnosti. To bude totiž asi jediný „úspešný" výsledok referenda.
Stanislav Daniel, projektový manažér pre oblasť Ľudské práva
