V rámci nášho programu Otvorené školy sa nám v posledných mesiacoch podarilo viesť s mladými ľuďmi zapojenými do programu (išlo o približne 30 ľudí vo veku 12-23 rokov) aktivitu s názvom “Generačná výpoveď.”
Účastníci mali na internete nájsť 5-10 novinových titulkov, ktoré podľa nich najlepšie vystihovali, čím si prešla ich generácia za posledné dva roky. Následne v skupine vybrali tie najdôležitejšie a vytvorili z nich jednotný ucelený text, ktorý by mohli označiť za výpoveď svojej (pandemickej) generácie.
Priebeh a výsledky tejto aktivity nás zasiahli natoľko, že považujeme za dôležité ich pozdieľať s vami, širšou verejnosťou.
Mladšia časť (12-15 rokov) zapojenej skupiny cíti, že “byť tínedžerom je samo o sebe náročné a COVID-19 to sťažuje ešte viac.” Vnímajú, že pandémia ich pripravila o niektoré z najdôležitejších okamihov života, ako aj každodenné “banálne” aktivity ako účasť na vyučovaní a rozhovory a stretnutia s priateľmi. Takisto si uvedomujú, že COVID-19 ich síce neohrozil zdravotne tak ako iné skupiny obyvateľstva, ale z hľadiska ekonomiky a chudoby budú musieť niesť dôsledky posledných dvoch rokov na svojich pleciach najmä oni.
Počas tejto aktivity sa nám účastníci zverili, že napriek snahe dodržiavať všetky nariadenia sa cítili spoločnosťou vinení za zhoršujúcu sa pandémiu. Niektorí z mladých dokonca popísali aj priamu skúsenosť s verbálnou agresiou a útokmi na ulici.
Od staršej časti účastníkov (16-23 rokov) sme sa zase dozvedeli, že posledné roky cítia obrovský tlak na výkon a na to byť perfektní, v dôsledku čoho venujú dlhé hodiny práci či už na školských alebo mimoškolských aktivitách. “Dnes vyrastáme pod takým tlakom, že keď sa nám niečo nepodarí, je to hneď katastrofa. Čo s tým, keď síce robíme všetko správne, ale stále sa cítime nanič?” Viacerí z nich to označili za hraničiace s workoholizmom – závislosťou od práce. Pandémia tieto pocity ešte umocnila, keďže čas, ktorý by inak strávili stretávaním sa a spoločenskými aktivitami s rovesníkmi, trávili štúdiom a prácou. Pocity vyťaženosti a stresu potvrdili účastníci aj dátami z prieskumu Ako sa máte Slovensko?, ktorý preukázal, že mladí do 30 rokov prežívali počas pandémie stres často alebo väčšinu času.
V ostrom kontraste s každodenným prežívaním mladých je obraz, s ktorým sa stretávajú každodenne na sociálnych sieťach. Tam totiž účastníci vidia “perfektných” ľudí s “perfektnými” životmi, čo ešte prehlbuje závisť a nespokojnosť s vlastným životom, ktorý tak nevyzerá. Túto prezentáciu len pozitívnych stránok života na sociálnych sieťach označili mladí za toxickú.
Napriek tomuto pomerne depresívnemu obrazu však aj táto generácia nachádza spôsoby, ako sa vyrovnávať s výzvami dnešnej doby. Čo mladým pomáha?
Tráviť čas s rodinou a domácimi miláčikmi,
rozprávať sa o skúsenostiach a pocitoch s rovesníkmi,
chodiť na psychoterapiu,
venovať sa fyzickým aktivitám, ktoré ich bavia (chôdza, beh, posilovanie, jóga, atď.),
venovať sa mimoškolským aktivitám, ktoré ich bavia (hra na klavíri, čítanie, atď.),
počúvať hudbu,
písať si denník,
nahrávať si pre seba hlasové správy o svojich skúsenostiach a pocitoch,
dať si prestávku od sociálnych sietí.
Účastníci aktivity sa takisto zhodli na tom, že by im v posledných dvoch rokoch veľmi pomohla snaha dospelých porozumieť im a širšia podpora verejnosti.
Túto aktivitu sme realizovali ešte predtým, ako vypukla vojna na Ukrajine. Z našich aktivít za posledný mesiac však vieme, že mladí ľudia túto situáciu pozorne sledujú, chcú sa o nej rozprávať a mnohí sa aktívne zapájajú do pomoci. Nezabúdajme však, že aj oni potrebujú pomoc nás dospelých spracovať výzvy, ktoré prináša tento konfikt. Nenechajme ich v tom samých.
