Všeobecná deklarácia ľudských práv
Článok 26
1. Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie je bezplatné, aspoň v začiatočných a základných stupňoch. Základné vzdelanie je povinné.
Dohovor o právach dieťaťa
Článok 28
1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie a s cieľom postupného uskutočňovania tohto práva a na základe rovných možností najmä:
a) zavádzajú pre všetky deti bezplatné a povinné základné vzdelanie;
e) prijímajú opatrenie na podporu pravidelnej školskej dochádzky a na zníženie počtu tých, ktorí školu nedokončia.
Jednou z mojich obľúbených aktivít, ktorú používame takmer na každom školení, je aktivita Potreby a priania. Pri tejto aktivite si zo setu potrieb (ktoré sú vlastne právami) a prianí vo viacerých kolách vyberáte, ktorých sa „zbavíte“, lebo vám na novom kontinente, na ktorý sa plavíte, nebudú chýbať. Čarom aktivity je, že ju môžete modifikovať pre rôzne vekové kategórie a môžete si k nej vymyslieť aj nové príbehy, ktorými ju ozvláštnite. Jej pointou je poukázať na prepojenie jednotlivých ľudských práv, no aj na to, že ak sa raz nejakého práva vzdáme, môže sa stať, že ho už nikdy nezískame späť alebo zaň budeme musieť veľmi dlho a urputne bojovať.
Keď sa neskôr s dospelákmi rozprávame o tom, čo si myslia o jednotlivých potrebách a prianiach, ktoré sú podľa nich tie najdôležitejšie, ktorých sa nechcú vzdať a či sa podľa nich v tomto názore zhodnú s deťmi, veľakrát sú prekvapení. Potreby, ktorých sa totiž deti nechcú vzdať a hodiť ich cez palubu za žiadnych okolností, sú právo na lásku a právo na vzdelanie.
Okrem toho, že deti sú naša budúcnosť, by nás mala zaujímať aj ich súčasnosť a okolnosti, ktoré formujú ich aktuálny život a ich psychické prežívanie ovplyvnené nedostatkom sociálnych kontaktov. Tieto okolnosti budú mať nesmierny vplyv na ich ďalšie akademické aj životné úspechy a zručnosti. A hoci v aktivite Potreby a priania je kreativita viac než vítaná, tie reálne potreby a priania detí súvisiace so školou si veľkú kreativitu nevyžadujú.
E. Szabóová
K téme ponúkame ešte dva texty zamerané na právo na vzdelanie z hľadiska jeho súčasnej (ne)dostupnosti pre niektoré skupiny detí:
1.
Inštitút vzdelávacej politiky; Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Komentár 04/2020
RIZIKOVÁ SKUPINA; Charakteristiky žiakov a žiačok v rizikovej skupine v testovaní PISA
Hlavné závery:
•Na Slovensku máme oproti priemeru OECD vysoký podiel žiakov a žiačok, ktorí nedosahujú ani základnú úroveň zručností v čitateľskej gramotnosti primeranú svojmu veku (tzv. riziková skupina). Podiel v rizikovej skupine je na Slovensku vyšší aj v porovnaní s Českom, Maďarskom a Poľskom.
•Podiel tejto skupiny na Slovensku stúpa - vzrástol z 25 % v roku 2003 na 31 % v roku 2018.
•Žiaci a žiačky s nízkym socioekonomickým statusom či iným jazykom majú výrazne vyššie zastúpenie v rizikovej skupine, z podrobnejšieho preskúmania vybraných charakteristík ale vyplýva, že táto skupina je nehomogénna.
•Rovnaký podiel zo žiakov a žiačok z rizikovej skupiny sa napríklad vzdeláva na východnom a západnom Slovensku.
•Štyri pätiny z rizikovej skupiny vlastnia doma počítač, stôl na písanie alebo majú pokojné miesto na učenie sa a tri štvrtiny hovoria doma po slovensky.
•Riziková skupina je aj v ďalších sledovaných charakteristikách rôznorodá a vyžaduje si pozornosť v rámci celého školského systému.
Podľa príspevku na Facebooku IVP zo dňa 10.12.2020, celá správa dostupná tu: https://www.minedu.sk/komentar-042020-rizikova-skupina/?fbclid=IwAR2VALJb30TEwo-l34EPLn3KqIrUCx2mNg1fUr5GcUdQYhgeGeXf0QxV75M
2.
Verejná ochrankyňa práv – prof. Mária Patakyová
Príspevok na Facebooku zo dňa 17.12.2020
OPATRENIA TÝKAJÚCE SA VZDELÁVANIA ZABÚDAJÚ NA DETI Z OHROZENÝCH SKUPÍN
Viacerí občania, občianky či organizácie sa na mňa obrátili s podnetmi, v ktorých namietali neprimerané zásahy do práva na vzdelávanie a úplné obmedzenie prístupu k vzdelávaniu pre niektoré skupiny detí. V tejto súvislosti som zrealizovala právnu analýzu rozhodnutí týkajúcich sa mimoriadneho prerušovania prezenčnej školskej výučby. Podľa zákona bolo prerušenie možné a nepochybne sledovalo legitímny cieľ, ktorým je spomalenie šírenia ochorenia COVID-19. Dospela som však k záveru, že napriek tomu mohlo dôjsť k porušeniu práv žiakov stredných škôl a druhého stupňa základných škôl. Rozhodnutia totiž neboli vždy v jednotlivých obdobiach nevyhnutné a primerané.
So svojimi zisteniami som sa obrátila na Ministerstvo školstva SR i Ústredný krízový štáb. O výsledkoch preskúmavania som informovala aj prezidentku SR Zuzanu Čaputovú.
NEPRIMERANÉ OPATRENIA
Rozhodnutia dostatočne nezohľadňovali fakt, že na Slovensku máme žiakov bez prístupu k online vzdelávaniu. Osobitne citeľné sú tieto zásahy pri žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia, pre ktorých mimoriadne prerušenie prezenčnej školskej výučby znamená stratu prístupu k akémukoľvek vzdelaniu v tej najcitlivejšej časti – v rámci povinnej školskej dochádzky.
Pre deti, ktoré nemajú prístup k online výučbe by preto mal byť garantovaný prístup k prezenčnému vzdelávaniu, i keď s prísnymi obmedzeniami. Súčasné podmienky vzdelávania v skupinách po piatich žiakoch sa však nevzťahujú na všetkých žiakov bez prístupu k online výučbe a nedokázali zabezpečiť takúto výučbu pre všetkých žiakov, ktorí ju potrebujú.
TESTOVANIE V ŠKOLÁCH
V rámci podnetov som sa zaoberala aj problematikou testovania v školách. Preukazovanie sa negatívnym testom v škole môže byť ústavne konformné, avšak len za určitých predpokladov. Prvým je splnenie podmienky nevyhnutnosti, a to odôvodnením regionálnou epidemiologickou situáciou. Druhým kritériom je splnenie podmienky primeranosti, ktorá súvisí aj so zabezpečením finančnej i kapacitnej dostupnosti testovania zo strany štátu. Pri splnení týchto predpokladov je však potrebné netestovaným žiakom zabezpečiť prístup k online vzdelávaniu a pre žiakov bez prístupu k online výučbe bude potrebné zachovať výnimky obmedzeného prezenčného vzdelávania aj pre netestovaných žiakov.
Vyžadovanie testovania zákonných zástupcov nepovažujem za nevyhnutné, primerané a ani rozumne odôvodnené sledovaným cieľom.
POTREBUJEME PLÁN
Vnímam aktuálnu epidemiologickú situáciu a nežiadam ministra školstva o okamžité obnovenie prezenčnej výučby. Akcentujem však potrebu pripravenia plánu prijímania opatrení v oblasti vzdelávania reflektujúceho aj regionálny vývoj epidemiologickej situácie a požiadavky na vzdelávanie ohrozených žiakov.
Vítam schválenie COVID automatu, no zároveň vnímam, že nereflektuje všetky dôležité odporúčania súvisiace so vzdelávaním. Z môjho pohľadu bude v ďalšom období potrebné zamerať sa aj na zistenia o porušení práv žiakov.
