Keď sme sa na jeseň na jednom z našich školení v programe Otvorené školy detí pýtali, či poznajú nejaký dokument, ktorý určuje čo môžu a čo nie, bez zaváhania uviedli školský poriadok.
Význam právnych dokumentov, procesu ich tvorby, ale aj vymožiteľnosti v demokratickom štáte je principiálny. Školské poriadky sú prvým dokumentom, ktorý zásadným spôsobom rámcuje bežný život detí. Je preto mimoriadne dôležité v akej forme a v rámci akého procesu sa deti s takýmto dokumentom prvý krát stretnú. Samozrejme za predpokladu,, že chceme vychovávať aktívnych a zodpovedných občanov.
Bližšie skúmanie školských poriadkov prinieslo smutné poznanie, že mnohé z nich sú len okopírované z predchádzajúcich rokov a obsahujú najmä povinnosti a zákazy. Najmä podľa zákazov sa dalo identifikovať, s akými problémami sa na škole stretli a ako sa tieto problémy riešili – jednoducho zákazom. Keď sme ďalej zisťovali, ako sa školský poriadok tvorí, odpovede neboli jednoznačné a deti buď nevedeli, alebo predpokladali, že ho tvorí pani riaditeľka/pán riaditeľ… Možno učitelia, určite nie deti.
„Sú tam aj také veci, že nemôžeme nosiť tepláky… Akože prečo? Niektoré veci, ktoré druhým ľuďom neubližujú, by sa dali vymazať. Napríklad tie tepláky, vyzývavé oblečenie – to hovoria, že sa týka dievčat. Všetko o oblečení – dievčatá. Toto dievčatá, toto dievčatá. Chlapci nič?… Deťom by sa mal vymyslieť vlastný školský poriadok." Dievčatá (13 r.) zo základnej školy zapojenej do programu Otvorené školy.
Podľa posledného reportu Fundamental Rights Agency (https://fra.europa.eu/en/about-fra) sme spolu s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy považovaní za tzv. „Paper approach democracy“, teda papierové demokracie. To znamená, že na papieri všetko funguje, prax však zúfalo zaostáva. Špeciálne v oblasti ľudských práv príliš často uplatňujeme paternalistický prístup, ďalšiu z typických čŕt pre takmer všetky školské poriadky na základných školách na Slovensku – my vieme najlepšie , čo je pre vás najlepšie, bez overenia si danej skutočnosti s dotknutými aktérmi.
Ak chceme vzdelávať k demokracii, čo naozaj chceme a musíme, potrebujeme deti naučiť podieľať sa na správe vecí verejných. Najprv však musia chápať, ako veci verejné fungujú.
Školský poriadok z nášho pohľadu pre deti naozaj predstavuje iniciačný rituál demokracie. Tvorba školského poriadku ako participačného nástroja u nás v Nadácii rezonovala už dávnejšie a v decembri sme na túto tému zorganizovali okrúhly stôl. Zúčastnili sa ho zástupcovia relevantných štátnych inštitúcií, ako aj mnohých neziskových organizácií, konkrétne hlavná školská inšpektorka, Ministerstvo školstva SR, IUVENTA, Slovenská komora učiteľov, poslankyňa NR SR, CVEK, predstaviteľka Olympiády ľudských práv a jedna z našich dobrovoľníčok v programe Otvorené školy. Záštitu nad touto aktivitou prevzala pani prof. Mária Patakyová – verejná ochrankyňa práv.
Čo sme zistili?
Že mnohé nariadenia v školských poriadkoch sú v rozpore so základnými právami dieťaťa, napríklad:
maximálna dĺžka vlasov chlapcov, fajčenie po skončení vyučovania, dodržiavanie školského poriadku počas prázdnin a voľného času
snaha o formovanie úpravy oblečenia a zovňajšku
diskriminácia dospelých žiakov, ktorí nemôžu opustiť budovu školy počas voľných hodín
snaha o normovanie správania žiakov mimo školy, čo je v rozpore s právom na súkromie
Že keď sa vyskytne problém, škola hneď pristúpi k zákazu a sankciám, reakcia školy býva často neúmerná, a tak vytvára spoločnosť príkazov, zákazov, trestov.
Že školský poriadok sa ukázal ako obrovský neuralgický bod – deti nevnímajú tento nástroj ako svoj, nie sú to ich pravidlá. Pravidlá sú im len oznamované, a často ich nedodržiavajú ani samotní učitelia.
Že je obrovský rozdiel medzi koncepčným materiálom školy (filozofiou školy), ktorý býva často koncipovaný ako všeobjímajúci dokument a školským poriadkom, ktorý je súborom zákazov.
Že hlas žiaka a jeho zapracovanie do školského poriadku sú z pohľadu riaditeľov a učiteľov nepodstatné a zaťažujúce.
Ďalej sa zo školských poriadkov dalo vyčítať, že:
nie je vytvorená dôvera medzi žiakmi a učiteľmi
škola nevie alebo nechce riešiť pripomienky žiakov
dokument samotný je len veľkou formalitou
školský poriadok upravuje pravidlá správania žiakov a študentov, ale vôbec sa nehovorí o tom, ako sa má správať učiteľ
učitelia sa boja slobody, mnohí ešte stále radšej preferujú presné nariadenia z Ministerstva, sloboda znamená zodpovednosť a tú mnohí učitelia jednoducho nechcú
na školách prevláda zvykové právo, lebo sme to tak robili…
ale aj to, že školský poriadok pre učiteľov predstavuje často jedinú zbraň proti rodičom, ktorým dodržiavanie pravidiel nič nehovorí
Pri takto koncipovaných školských poriadkoch deti nemajú ako nasať kultúru demokracie.
Prečo je dôležité zapájať deti a mladých ľudí? Je to komplikované a zdĺhavé, je to neustály proces a nikdy to nekončí. Zapájanie detí a mladých ľudí do tvorby politík však nielen podporuje spoločenskú súdržnosť a solidaritu, je to aj ultimátny cieľ podpory participácie na školách. Mladí ľudia majú nový, unikátny pohľad na vec, prinášajú čerstvý vietor a v neposlednom rade takýto prístup odstraňuje hierarchické mocenské vzťahy a zvyšuje aktívne občianstvo.
Zistili sme, že existujú aj mnohé školy, ktoré deti zapájajú a ktorých školské poriadky sú opakom vyššie popísaného. Prítomnosť dobrého demokratického riaditeľa, ktorý rozumie slovu participácia, sa odrazí aj v tvorbe a formuláciách v školskom poriadku. Že tam, kde sú viac zapájané deti, bolo oveľa optimistickejšie hodnotenie nielen ich školy, ale aj celkovo života a našej spoločnosti. Deti silne vnímali, že aj inakosť by mala mať svoje zastúpenie.
Nórska inšpirácia
V rámci programu Otvorené školy už druhý rok spolupracujeme so školou v nórskom Haugesunde, a tak sme sa aj ich opýtali, čo pre deti a učiteľov predstavuje školský poriadok na bájnom ľudskoprávnom severe. Zistili sme, že školský poriadok existuje, ale je veľmi jednoduchý a krátky a v zásade obsahuje najmä to, ako by sa deti k sebe mali správať a čo by mali robiť v prípade šikany. Špecificky sme sa pýtali, či deti môžu nosiť tepláky. Odpoveď bola – áno, deti môžu nosiť tepláky, mikiny, kapucne, aj keď učitelia si pamätajú dobu, kedy sa to nesmelo. Teraz veria, že to, že si deti môžu obliecť to, v čom sa cítia príjemne im pomáha cítiť sa lepšie a v bezpečí. Deti môžu dokonca žuť žuvačku aj počas hodiny. Nedávno sa ale dohodli na veľkej veci, a to na zákaze používania mobilných telefónov v škole. A dohodli sa na tom všetky školy v Haugesunde.
Tri úplne kľúčové veci, ktoré sme si všimli a sú typické pre školské poriadky v Nórsku:
– viac hovoria deťom, ako sa majú správať, a nie čo nesmú
– dávajú dostatok slobody, a zároveň zodpovednosti
– deti sú s takto nastaveným školským poriadkom spokojné
Čo ďalej?
Túto diskusiu berieme ako prvý výkop k ďalšej práci a zvýšeniu miery participácie na tvorbe školských poriadkov na školách, prípadne k stanovovaniu minimálnych štandardov, resp. súboru odporúčaní k tvorbe školských poriadkov. Veľmi nás potešil rovnako pozitívny postoj všetkých zúčastnených aktérov nášho okrúhleho stola, vrátane štátnych inštitúcií k zapájaniu detí.
Slovensko je mladá stredoeurópska demokracia a kultúra demokracie sa rodí už v školskom prostredí. V tomto smere máme čo doháňať. Participáciu chápeme ako esenciu demokracie, deti ako aktérov zmeny a školu ako bezpečné ihrisko, kde sa deti a mladí ľudia majú šancu naučiť zručnosti nevyhnutné k aktívnej občianskej participácii. Len takto vieme vychovať aktívneho občana, ktorý je strážcom demokracie. Otázkou zostáva, ako pomôcť školám pretaviť toto spoločné naladenie a odporúčania do procesu, ktorý im pomôže pripraviť školské poriadky za účasti detí tak, aby nešlo len o formálny dokument. Školy samotné volajú po podporných edukačných materiáloch a po podpore vzdelávania učiteľov v tejto téme. A to je mimoriadne dobrá správa na záver.
Zuzana Čačová, Nadácia otvorenej spoločnosti
V programe Otvorené školy sa venujeme podpore demokratického prostredia na školách. Viac o programe nájdete tu: https://osf.sk/vychova-k-obcianstvu-podpora-demokratickeho-prostredia-na-skolach-otvorene-skoly/
