Jedného dňa z rána,
sadla ku mne vrana
Povedala isto,
dnes bude von hmlisto
A tak Martin čaká tŕpne,
či sa zmračí a či spŕchne
Na priek tomu márna snaha,
dážď sa na zem spadnúť zdráha
Šedo, chladno, vietor fúka,
hmla nič dobré neponúka
Ani kvapky, ani rosy,
keď na zvonček tu hľa ktosi
Pritlačí svoj prstík nežne,
čo nestáva sa pri tom bežne
Z dažďa, vetra, silnej zimy,
do kukátka hľadí Timi
Martin chytro otvor dvere,
telo mám už mokré celé
Vyzliecť, umyť, osprchovať
zo sucha sa poradovať
A do tepla z mokrej zimy,
volá Martin k sebe Timi
Vonku už aj prší, blízka,
tu sa hladí, tu sa stíska
Bozkáva sa telo, hlávka,
nekončí sa však rozprávka
O dvoch ľuďoch, zime, daždi,
želáme vám aby každý
Raz aspoň na malú chvíľu,
poznal sladkú nehu milú
Bez budíka s čudným tónom,
dosnívať sen pod paplónom :)
Písmo:
A-
|
A+
