Písmo:
A-
|
A+
Nechcem už nič počuť, s nikým sa potýkať, nikoho vídavať ani sa stretnúť,
na poli prázdnoty, vo svojich myšlienkach, oddať sa samote, postupne zblednúť.
A ak aj niekedy, tam niekde vo vnútri, tie moje pocity, nechať ich padnúť,
Prehodiť svetlo s tmou, vydať sa na odchod, bez duše, bez citu, a potom zhasnúť.
Tu ticho prechádza oknami, dverami, slnko už zapadlo, dvihol sa vietor,
už nie som pre všetkých, ani len pre seba, v hlbokej samote, našiel som miesto,
Kde sa so slovami, odpoveď nedozvieš a ľudská duša už nepridá gesto, padnutý do seba, bez vás a v bezpečí, len moje ja a nič viac, už je môj priestor.
