Článok o mojej "alma mater"

Ako komu. Mne áno. Nemal som ani raz problém s vyučujúcimi. Akože, problémov bolo plno. Príbehy s vyučujúcimi, ktoré sa že vraj stali mi vždy pripadali trošku pritiahnuté za vlasy. Tento nedal to, tento nedal hento. Hovorím: vždy to bola chyba študenta! Študenti ma budú teraz nenávidieť. Ste leniví! Žiaden z mojich spolužiakov nemal problém so žiadnym vyučujúcim ak mu na čas doniesol to čo od neho žiadal, ak nebol sprostý ako poleno a ak nerobil problémy s dochádzkou. Ja viem o čom rozprávam. Túto vysokú školu som ukončil v poradí až ako druhú, z prvej som ušiel, mal som problémy - bol som lenivý študent. Otázkou je načo chodia študenti na vysokú školu? Skúšky nie sú od slova skúsiť (prísť sprostý) ale od slova skúšať (skúšajúcim). Skúšajúci je obyčajne "ten debil, ktorý mi to nedal na tretí krát". V skutočnosti je to asi tak, že študent je "ten debil, ktorý sa to na tretí krát nenaučil aspoň na tú úroveň aby nevyletel".    A čo nejakú príhodu z podplácaním skúšajúceho? Nemám. Ja som nepodplácal. Spolužiaci nepodplácali. V mojom okolí sa nepodplácalo. Príbehy o podplácaní vychádzali obyčajne z úst študentov, ktorí to u skúšajúceho na skúškach iba skúšali. Príbehy o účtoch na ktoré treba posielať peniaze, príbehy o doučovaniach za desiatky tisíc korún. Príbehy o známom dekana, prodekana, vedúcich katedier. Príbehy o peniazoch, všetko to pochádzalo od študentov, ktorí sa nevedeli donútiť a sadnúť si nad knihy z knižnice (čo je to tá knižnica?). Ak by bolo na týchto príbehoch pravdy aspoň kúsok, vyučujúci by už neboli na tých miestach, kde sú. Sú tam roky a príbehy sú silné. Ak by sa len jedného chytil jeden jediný "ohrdnutý" študent, na škole by predsa museli prebehnúť vyšetrovania. Kde sú? Alebo je to "typicky" slovenské rodinkárstvo také silné?   A čo dobrí vyučujúci? Na takých som mal šťastie. Každí z nich mi mal čo dať. Aj keď niekedy to bolo máličko, ale dalo sa. Vlastne by som im mal všetkým poďakovať. Ďakujem! Mám všetkých vymenovať? Netreba. Ak si tento článok prečítajú budú vedieť, že sa jedná o nich. Pracovníkov bývalej Katedry materiálového inžiniersta na Mtf Stu v Trnave.  A čo spolužiaci? Spolužiakov si vážte ak sa s nimi dokážete rozprávať o hocičom. S tým mojím ročníkom sa dalo. Bolo nás málo 18 + 10 + 10. Veď vy tiež viete, ktorí ste to. Takže stretneme sa o rok.