V Trebišove však takéto prostredie pokrivkáva za svojím štandardom. Nebudem spomínať bariéry (v obchod úzke dvere, schody), kde si matka s kočíkom nevie rady. Skôr upriamim pozornosť na chýbajúce detské ihriská , lavičky v parku, verejné priestranstvá s možnosťou oddychu. V parku sú hojdačky v dezolátnom, drevo je zhnité, pieskovisko je minulosťou, kovové konštrukcie uvoľnené (ak tam ešte nejaké sú), lavičky nejestvujú a keď - sú to len kamenné kostry, okolie je zarastené pŕhľavou, trávou, kríkmi. Nehovoriac už, že niektorí občania tam vykonávajú osobnú potrebu. Výhovorky všetci poznáme – kradne sa, ľudia tam nechodia, nie sú peniaze na údržbu a tak ďalej. S tým však nesúhlasím. Mamičky s deťmi by aj chodili, ale to si majú piesok priniesť zo sebou? To má jeden otecko pokosiť a druhý opraviť lavičky? A že sa kradne? Časté a nemilosrdné kontroly s pokutami by boli dobrou protizbraňou. Uznávam, že dnes ukradnú čokoľvek, ale pár exemplárnych pokarhaní môže byť odstrašujúcim príkladom. Tí, ktorí si nevážia verejný majetok budú postupovať tak ďaleko, pokiaľ ich pustíme. Zatlačiť by sme mali my ich a nie oni nás. V Bratislave z centra postupne miznú bezdomovci, a to aj vďaka tlaku mestskej polície. Nepodceňujem našu mestskú políciu, ale ich tolerancia je akoby niekým prikázaná.
Takisto si nemyslím, že údržba hojdačiek a pieskoviska stojí tak veľa. VPP práce sú stále v ponuke, výmena nových hojdačiek a preliezok je pri pravidelnej údržbe dlhoročná investícia a lavičky dnes za dobrú cenu kúpime už aj v bežnom predaji. Netvrdím, že jedine v parku si viem predstaviť takýto oddychový priestor. Detské ihriská boli aj v iných častiach mesta, dnes zívajú prázdnotou. Na sídliskách nieto ihrísk a už vôbec nie je miesto pre preliezky. Zhnité konštrukcie sa stávajú terčom nájazdov našich neprispôsobivých občanov a nikto s tým nič nerobí.
Rodičia s deťmi, učiteľky s deťmi z materskej , či základnej školy, či jednoducho všetci, ktorí sa starajú o malé deti, by nemali závidieť iným z iných miest. Na ich potreby nemôžeme zabúdať, respektíve ich odsúvať. Deti sú naša budúcnosť a nádej na primeraný život. Vzťah k mestu sa pestuje od detstva. Čo však potom, ak mesto nemá vzťah k deťom? A nakoniec - detský kútik v nákupnom centre nikdy nenahradí prostredie prírody a čisté pieskovisko.
Trebišov nie je bohaté mesto a peniaze je kde investovať, no stále si myslím, že aspoň jedno detské ihrisko by malo byť funkčné a čisté. Možno by pomohla aj verejná zbierka organizovaná mestom. V čase , keď sa kvôli euro zbavujeme drobných korunových mincí, by obyvatelia boli ochotní vhodiť ich pár do zberných nádob. Predstavitelia mesta by zase mohli garantovať investíciu, ak by sa vyzbieralo dostatočné množstvo peňazí. A tých peňazí nové detské ihrisko až tak veľa nepotrebuje.
