Problém prepojenia mestskej časti za „nádjazdom“ s mestom je už dlhodobý. Nerealistický výťah , večné preskakovanie cez koľajnice a dlhé obchádzky cez nádjazd nič neriešili a ani nevyriešili. Toto prepojenie bolo súčasťou takmer každého volebného programu, no po voľbách sľuby zapadli prachom a zhnili. Dnes je problém na ústupe a mal by definitívne zmiznúť, a to prestavbou železničnej stanice, konkrétne nástupišťa. Všetko je pekné, ale...
Poviem to priamo a rovno : „Strávil som niekoľko hodín s Cigánmi v čakárni u lekára.“ A utvrdilo ma to v tom, že spoločnosť ich zatiaľ nevie prevychovať a vlastne to nechcú ani sami Cigáni. Pochádzam z menšieho mesta a vyrastal som neďaleko ich tábora. Poviem Vám, pár dni v ich susedstve a stratíte všetky ideálne predstavy.
A máme po voľbách. V mnohom boli iné, prelomové, jedinečné. Moje postrehy by však pokojne mohli byť použité aj na iné menšie okresné mestá.
Ak si začneme všímať najnovšie ekonomické správy z vyspelých krajín, postrehneme, že ekonomická kríza nekončí. Rast sa spomaľuje v Nemecku, Francúzsku a v USA. Po počiatočnom oživení sa to akosi nechce rozbehnúť. Môžeme očakávať, že ani u nás to nebude ako kedysi. Mestá môžu mať aj naďalej problémy s výpadkom daní a šetreniu nie je koniec. Keďže nie som ekonóm, moje rady a odporúčania sú laické – zíkané z bežného živote , respektíve z dennej tlače. No napriek tomu, by mohli pomôcť aj nášmu mestu, ktoré je v podstate na dne a ako aj iné mestá v regióne má mestskú pokladnicu prázdnu.
Blíži sa koniec roka a v novinách, v televízií a na internete sa objavujú rôzne zhodnotenia, čo tento rok dal a čo vzal. Osobne sa dištancujem od rozličných rebríčkov toho, či onoho. Ale napriek tomu, oplatí sa zhodnotiť, čo sa v našom meste za tento rok stalo, respektíve, čo sa už malo doriešiť a nedoriešilo. Keďže veľmi sa nemáme s čím pochváliť (až na svetlé výnimky – kruhový objazd, nové nákupné stredisko, úprava cintorína, záchrana hokeja), pripomeňme si desať najväčších sklamaní v tomto roku v našom malom meste. Nebudem každý jeden bod rozpitvávať, keďže o všetkom už písal denník Korzár a informácie je možné si nájsť na stránke denníka.
Opäť tu máme voľby . Tento rok už tretie a pre nás asi najvýznamnejšie. No pravdepodobne budú s najnižšou účasťou.
"Park je miestom oddychu!"- to už som napísal niekoľkokrát. Je však miestom oddychu pre všetkých. Aj pre tých najmenších. A zase sa musím opakovať - "Nie je!"
Náš park je verejným miestom. Je teda pre každého a na jeho údržbu sa prostredníctvom daní skladajú všetci občania mesta.
Možno neskoro, ale predsa. Aj ja sa chcem vyjadriť k strašidlu, ktoré obchádza naše mesto. Ide o chaotické a pre mnohých nevkusné stavby, prestavby a prístavby. Prečítal som si množstvo komentárov na internete, vypočul tony nespokojných slov na túto tému a sám videl, čo sa stavia a kde sa stavia.
Každý návštevník parku sa chtiac - nechtiac stretne s objektom bývalej reštaurácie s názvom Serenáda. Aký by to bol futbal bez pivka v chládku stromov. Ako malý som tak chodil so starým otcom. To všetko už je dávno minulosťou.
Zväčša platí, že prvý dojem je veľmi dôležitý. Platí to o prírodných scenériách, stavbách, umeleckých dielach. Ale o našom parku nie.
Zomrel spolužiak, kolega, učiteľ, triedny učiteľ a bývalý riaditeľ.
Už sa nedokážem a nevládzem pozerať ako strašne vyzerá náš park. Je zohyzdený. A nenahovárajme si, neklamme samých seba a ostatných (voličov). Je to zlé! Dosť! Veď si to pozrite.
