Pri zimnej prechádzke ma teraz sprevádzajú nahé stromy a holá zimná pláň. A práve teraz sa ukázal naplno ďalší problém - riedkosť parku a katastrofálny stav stromov. Pýtam sa sám seba, kde sú tie časy , keď bol park plný zelene? A keď bol tak hustý, že bol až neprehľadný a mohli sme sa v ňom schovávať? Pevné tiene starovekých stromov nás ochraňovali cestou zo školy, do práce aj pri nedeľnom futbale. Bude to však stále tak? Pulzujúci život v kmeňoch stromov osciluje čoraz pomalšie a v menších intervaloch. Všimnite si to. Čosi zhnitého je v parku trebišovskom!
Stromy zasadené ešte za Rakúsko – Uhorskej monarchie už dožívajú a nemuseli by. A práve dnes, keď každá menšia dedina, mestečko hľadá čo i len jednu jedinú špecifickú a vzácnu vec , ktorou by zaujala turistov. Koná sa súťaž Strom roka, vyšla kniha Stromy, no o tie naše sa nikto nestará. Nedávno padol ďalší a nástupcu nemá. A niektorí neprispôsobiví občania sa len a len potešili. V poslednej dobe ich často stretávam s kárami naloženými drevom. Veď zima je stále tuhá, ale nikoho to nezaujíma. Hlavne nie komptentných, veď naši neprispôsobiví sú ľahká a spoľahlivá korisť na voľby. A každý hlas sa počíta.
Pamätám si chvíle, keď ako malý som sa parku pre jeho majestátnosť bál. Mal som pred ním rešpekt, no zároveň ma magicky priťahoval. Pociťujú niečo podobné aj terajšie deti? Alej je v dezolátnom stave a až hrozivo preriedená. Uznávam, že mesto peniaze nemá a sú tu aj iné priority. Neverím však, že aspoň jeden strom a raz ročne by nemohlo mesto odborne ošetriť. Posúdili by sa kandidáti a vybral by sa tzv. Strom roka . Rovnako by mesto malo osloviť podnikateľské subjekty, aby takúto revitalizujúcu procedúru zasponzorovali. V západnej Európe je ochrana životného prostredia vecou prestíže a firmy, ktoré sa na nej podieľajú, sú v očiach spoločnosti vážené a cenené. Niektorým takýmto firmám v meste stačí len tieto možnosti ukázať. Za pár desaťročí by vznikla nielen pekná tradícia, ale aj vynovená pýcha a vzácnosť nášho mesta. Len treba chcieť a neskrývať sa za floskulami, prázdnymi slovami a výhovorkami. Už totiž nie je o päť dvanásť, ale päť po dvanástej.
