Keďže teraz veľa cestujem, nevidím Trebišov často, a preto vnímam zmeny v meste trochu citlivejšie. Zároveň môžem porovnávať. Pri vstupe do Bratislavy každého privíta aspoň jedno nákupné centrum, pri vjazde do Košíc výhľad na celú kotlinu. Čo si pre nás pripraví naše mesto?
Všeličo možné, no jedna vec už ostane len spomienkou tých časov minulých. Naša tzv. Stračia nôžka. Vďaka nadjazdu každý návštevník vhupne doslova do srdca nášho mesta. Otázkou je, čo mu vpadne do oka ako prvé? Supermarket? Benzínka? To sa ešte dá nejako zniesť. Ale herňa? Podľa mňa, bolo chybou povoliť zriadenie herne do srdca mesta. Pýtam sa sám seba ako aj kompetentných: „To už sme na tom tak zle, že nám chýba už len hazard?“ Naozaj Trebišovčania si nezaslúžia nič lepšie (kaviareň, cukráreň) len hracie automaty, ktoré už tisícky rodín a jednotlivcov zruinovali a tisícky ešte len zruinujú? Veď tých herní je v Trebišove ako húb po daždi. A čo ma ešte viac trápi, je pošpinenie a degradovanie bývalej cukrárne. Po amfiteátri postupne zomiera aj Stračia nôžka. Nie jej budova, ale jej duša. Pamätám si, že som tam ako malý chlapec chodil obdivovať starý hudobný automat, ktorý mi pojedol všetky drobné od starého otca. Že som tam spoznával prvé nádejné lásky, tajne závidel uniformu vojakom. Stretával sa ostatnými spolužiakmi a vyberal koláče po nedeľnom obede. Dnes je to už len spomienka. Stále som dúfal, že Stračiu nôžku niekto prerobí na príjemnú čajovňu, cukráreň a kaviareň, kde sa nebude fajčiť a kde hoc skromné, ale útlné prostredie bude otvárať svoje dvere všetkým návštevníkom mesta. Mesto by sa malo chrániť svoje hlavné symboly aj za cenu ich dotácií. Malo by zabrániť pošpinenie ich mena a brániť ich pre budúce generácie. Kde inde by sa mali mladí ľudia stretávať, keď nie v kultúrnom a príjemnom prostredí. Alebo v pochybných baroch a krčmách?
