Naša cesta cez koľajnice

Dennodenne musia ľudia zdolávať koľaje smerom do mesta alebo od mesta. Ani pokuty železničnej polície , ani nebezpečenstvo zrážky a ani nevhodný terén nie sú dosť odrádzujúce na to, aby to mnohí z nás neskúšali. Boli tu už viaceré riešenia, no ukázalo sa, že realizácia je veľmi náročná a ako vidím- v nedohľadne. Jedno z riešení boli výťahy, ktoré mali chodcov bezpečne vyviesť na nadjazd z oboch strán. Tieto výťahy sú však finančne náročné na udržiavanie, sú často terčom vandalov, sprejerov a môžu v nich vykonávať potrebu bezdomovci. Ak by sa zaviedli v Trebišove, musela by ich polícia permanentne monitorovať. Z koľajami veľmi hýbať nemôžeme, sú plno vyťažené a ich poloha je pre železnice optimálna. Stavba ďalšieho nadjazdu výlučne pre chodcov by bola náročná na miesto a vynútila by si zmenu komunikácií, čo by zhoršilo cestnú premávku, hlavne autobusov . Takže využívať by sa mal už existujúci nadjazd, čo však viacerí odmietajú a ignorujú. Alebo vybudovať podjazd. 

Skôr sa mi pozdáva podjazd. Otázne je, aké inžinierske siete vedú pod koľajami a aký je podklad. Pravdepodobne by tento podchod bol drahšia investícia a musel by byť trošku viac hlboký, aj keď nie príliš dlhý a široký. Pravdepodobne aj s eskalátormi pre starších občanov. Aj keď buďme radi, že by mal len schody. Musel by byť zároveň monitorovaný políciou, aby nedopadol ako podchod pri SAD na výjazde z mesta. Na ten nie je dodnes dosť peňazí. 

Môj názor je názor laika, a preto opakujem, že možno sú aj iné riešenia, lacnejšie, efektívnejšie. Len ich treba nájsť. Tváriť sa, že sa všetko rieši a alibisticky nechať dieru v plote, len aby ľudia nehundrali a nejako už preskackali tie koľaje, je pre naše mesto klasické. Alibi, sľuby a nakoniec (ak vôbec) nejaké najlacnejšie riešenia tu už boli. Občania znesú veľa, v tom sme dobrí. Len som zvedavý, dokedy budeme mykať plecami a dúfať v lepší zajtrajšok. Podľa mňa už nie dlho.