Romsky festival bez strachu

Keďže tento rok je plný voľných dní, využil som priaznivé postavenie hviezd a zašiel pozrieť kamaráta do neďalekej dediny, do Hrane. Túto cestu zbožňujem , lebo je mierne vlnistá a pri vyššej rýchlosti to s Vami trochu nadskočí ako na horskej dráhe. Ale nič vážne. V centre dediny sa ozývali hlasy a hudba, nebola sobota a nemohla to byť svadba. Zvedavosť mi nedala a opýtal som sa mierne podguráženého staršieho občana. Dozvedel som sa, že v dedine sa koná festival rómskych tancov. Dnes sa rómska problematika skloňuje vždy a všade, ale akí sú vlastne. Sú naozaj takí špinaví, nekultúrni s vysokou kriminalitou? Váhal som. Ísť sa pozrieť, neublížia mi? Festival sa konal pri miestnej krčme, ľudí bolo dosť, deti pobehovali a hudbu vyhrávala. Zručnosť muzikantov ma prekvapila. Chodím často na pop-koncerty, takže aspoň ako-tak porovnávať môžem  a títo to fakt poriadne spustili. Prvá pozitívna skúsenosť. Všetko som sledoval s miernym odstupom. Okrem Rómov tam bolo aj dosť veľké množstvo tzv. gádžov. Konečne vystúpili súbory. Neviem odkiaľ , asi z Trebišova a z okolitých dedín. A na vek dievčat (tesne pred pubertou) to roztočili teda riadne, akési to bolo spontánne, bez nejakého prílišného rozmýšľania. Proste pre zábavu im a iných. V podobnom rytme to pokračovalo ďalej. Priblížil som  k davu. Rómovia vôbec neboli špinaví, nevychovaní, bavili sa ako obyčajní ľudia a spolu s nimi aj tí druhí, bieli. Žiaľ nemal som veľa času, tak som to nedočkal konca. V dave som sa prihovoril pánovi, ktorý tam neustále doslova lietal. Bol to pán Rac, organizátor. Bol presvedčený, že Rómovia sú rovnocenní, aj oni majú kultúru a duchovné dedičstvo, len tie peniaze. Keď som povedal, že možno o tom napíšem, žiadal odo mňa , aby som spomenul ich sponzorku. Tak to robim, ide o pani Haburovú. Zaslúži si to, veď nielen snobské večierky robia radosť, ale aj spontánnosť a úprimnosť vie človeka pozdvihnúť z trápení bežného dňa. A rómske festival už asi nebudem obchádzať z ďaleka a ani báť sa. Dobra rada pre Vás.