1; Kontroverzný predaj areálu ZŠ Komenského – vyhrala firma, ktorá v čase súťaže neexistovala, predaj areálu skúma prokuratúra, návrh na zrušenie predaja koncom júna podporilo len 7 z 25 poslancov. Kvôli spornému predaju pozemkov pod zrušenou ZŠ Komenského hrozí mestu Trebišov žaloba, pred a pri schvaľovaní predaja došlo k viacerým procesným chybám. Povedzme si na rovinu, občanov nezaujímajú pravdy tej, či onej strany. Občania vidia vysokú trávu, chátrajúcu budovu a premárnenú šancu. Rovnako si triezvo priznajme, že v súčasnej kríze k nám asi ťažko zavíta nejaký nový obchodný reťazec, alebo vyrastie nejaké nákupno-zábavné stredisko. To bolo tak reálne pred dvoma rokmi. Teraz hrajú prím Michalovce (nové nákupné stredisko), predbehli nás a uchmatli, čo sa dalo. Na vine však nie sú, zavinili sme si to sami našou pomalosťou a kauzami.
2; Architektonické skvosty – búdky, prístavby, lepence, „abstraktné“ stavby na nemožných miestach bez akejkoľvek obrany voči ním. Vedenie mesta deklaruje boj, ale všetci vieme, že dávno kapitulovalo. Mesto sa zmenilo, nemá takmer žiaden architektonický ráz, všetko sa mieša so všetkým. Nákupné stredisko Berehovo mi pripomína Minotaurovo bludisko, len čakám , kedy budú na stĺpoch vyveseného jeho mapy. Čo bude v nasledujúcom roku? Tešiť sa možno bude Baumax, záhradné domčeky pôjdu na dračku - veď v Trebišove sú tak obľúbené.
3; Vstup do mestskej časti Trebišov, známej ako Paričov, krášli nesmrteľná skládka odpadu. Či je jaro, leto, jeseň alebo zima, je tam stále. Neporiadok , odpadky, papiere a to všetko bez riešenia. To, že sa smetisko uprace a následne opäť ožije, je na „bežnom“ poriadku. Normálne však nie je, že sa nič viac nespraví. Podľa môjho názoru, ide o akýsi stály kontajner, ktorý sa pravidelne vyváža. Kedy mesto zakročí a kedy padnú prvé pokuty?
4; Riešenie pre ľudí žijúcich vo štvrti oddelenej od zvyšku mesta Trebišov železničnou traťou je v nedohľadne. Obávam sa, že ešte veľa vody pretečie v Trnávke a veľa volebných urien sa otvorí, pokým sa udeje zázrak. Mesto nás presviedča, že ide o najväčší rébus na svete, s ktorým by si neporadili ani Sherlock Holmes a slečna Marplová. Dodnes sa nenašlo jedno-jediné funkčné riešenie, ako prekonať asi 50 metrov dlhý úsek. Tak čakajme a hľadajme ďalej. Možno sa raz narodí niekto, kto nám vyrieši záhadu starú desiatky rokov.
5; Kruhový objazd pri Tescu sme si zaplatili sami. Zväčša platí, že dopravné riešenie pri supermarketoch hradia ich investori, no my sme špecifikum. Načo? Veď sme Trebišovčania a kde iní končia (čo si iní nemusia dovoliť), my začíname (my musíme).
6; Problémy okolo nášho športu – hlavne okolo hokeja. Trebišovský hokej sa neustále potáca na hrane a nepomáhajú ani výhry a návštevnosť. Mesto nevie nájsť spoľahlivého investora. Osobne nepoznám podnikateľa Petra Černáka, no podľa správania som mal pocit, že naše mesto trpí schizofréniou. Najprv mu ponúklo všetko, doslova sa pred ním poklonilo, no odrazu deklarovalo, že zmluva s podnikateľom bola šitá horúcou ihlou. V každom prípade naši poslanci (česť výnimkám) a vedenie mesta urobili chybu. Buď hneď na začiatku pri „šití“ zmluvy, alebo na konci, keď odpojili hokej od prívodu kyslíka. Bežný občan sa pýta: „ Ak mal podnikateľ zlé úmysly, prečo sme mu otvárali všetky brány? A ak naopak bola zmluva dobrá a podnikateľ mal dobré úmysly, prečo to takto dopadlo?“ Nedá mi nespomenúť aj náš futbalový štadión. Môj nebohý starý otec, veľký fanúšik futbalu, by dnes zaplakal nad dezolátnym stavom Slavoja. Šatne pre hráčov odradia aj silné talenty. Rozbité skrinky, káble zo stien, špinavé sprchy len deklarujú stav športu v našom meste. Česť našej hádzanej.
7; Priemyselný park v Trebišove končí. To, čím sme sa mali pýšiť, je na hanbu. Dánska Blika toto určite nečakala. Praktiky a kauzy ( vypúšťanie odpadov na pole, nedoriešenie zmluvy, dlžoby) museli Dánov presvedčiť, že sa nachádzajú niekde v Moldavsku tesne po páde komunizmu. Divoký východ sa stal realitou. Na priemyselnom parku sa akosi každý chcel nabaliť a každý chcel zliznúť tú svoju smotanu. Hlavným vinníkom je podľa mňa mesto. Ono je garantom, ono má zabezpečovať služby pre občanov a ono nesie všetku zodpovednosť. Ak developeri mali nekalé úmysly, ako to, že to mesto v zmluvách neodhalilo a podpísalo ich. A čo ďalšie kauzy ( firma Vepi vs. Donna)? Viceprimátor L. Cibere priznal, že Trebišovu tečie do topánok. Odstúpením od zmluvy padá aj nájomná zmluva s Blikou.
8; Stále upadajúci mestský park. Zomieranie parku sa nezastavilo a ani tohto roka neprišli žiadne investície. Chodníky sú rozbité, stromy práchnivejú, lampy nesvietia a lavičky zívajú ničotou. Park je obrazom a odrazom mesta. A pravdepodobne ani v roku 2011 sa nič nezmení. Aspoň by sme náš park nemali zneužívať na politické predvolebné kampane; niet sa s čím chváliť - len urážať. A to si náš kedysi majestátny park nezaslúži. Čosi zhnitého je v kráľovstve Trebišovskom.
9; Nelichotivá ekonomická situácia – dopadla aj na naše mesto. Nejaké veľké úspechy v bitke s krízou naše mesto nezaznamenalo. Racionálne šetriť nevieme a žiadnych veľkých investorov sme neprilákali. Ak chce niekto v Trebišove žiť, mal by robiť vo verejnej správe, v ozbrojených zložkách alebo v nemocnici. Jedna Vagónka leto nerobí. Kríza ukázala zaostalosť a pomalosť mesta, nevieme ako na ňu a v podstate sme sa jej odovzdali. Na druhej strane ju mesto aj prijalo - je výbornou výhovorkou na všetko a stále.
10; Zmena sa nečrtá. Obávam sa, že pesimizmus, beznádej a apatia budú prevládať aj v roku 2010. Tento rok bol živnou pôdou pre občiansku pasivitu a tá pravdepodobne bude kvitnúť aj v nasledujúcom roku. Ľudia sú už znechutení situáciou v meste, každému je už v podstate jedno ako to celé dopadne, lebo lepšie zajtrajšky sú až za horizontom udalostí. Mladí ľudia odchádzajú do iných miest (západ, zahraničie) a tam spoznávajú ten bolestivý kontrast. Tí, ktorým sa podarí zamestnať v Trebišove, postupne skĺznu do sklamania. Príjmu pravidlá hry a nakupovať chodia do Michaloviec, do Košíc za kultúrou a v lete na Šíravu. Do Trebišova chodia prespať, najesť sa a sem-tam posedieť v kaviarni. Starú známu vetu mladých: „V Trebišove nič nie je!“ , prijali všetci. Čo je horšie, pomaly s tým nikto nič nespraví.
