Už predtým som písal, že je definitívne mŕtvy. Stále, keď okolo neho prechádzam, tak ma zabolí a je mi smutnejšie. Pomyslím si, že ho radšej už mali úplne odstrániť, rozbúrať a zvyšky odniesť niekde ďaleko. Nech v našej pamäti ostane taký, aký bol, a nie, aký je teraz - rozbitý a hrozný. Skutočnosť je iná, polorozpadnuté stavby, konštrukcia a torzá lavičiek strašia naďalej. Smutný koniec - mŕtvolu amfiteátra nemá kto odpratať!
Hnijem tam na očiach všetkých- nás, ktorí len spomíname,
- turistov, ktorí hľadajú krásy Trebišova
- neprispôsobivých občanov, ktorí sa na neporiadku podieľajú
Dnes už brána neexistuje, ostáva stáť len budova, kde bol bufet a premietačka. Stavba čaká, kedy sa konečne zosype. Len dúfajme, že sa na niekoho nezosype.
Do vnútra nechoďte. Ja som tam bol len kvôli fotkám.
V okolí nájdte okrem papiera, plastov, dreva, tehiel, výkalov, zdochlín aj slušnú zbierku fliaš od toluénu. Len ja som napočítal zo 11 kusov, a to som bol len na nepatrnej ploche pôvodnej rozlohy amfiteátra. Ťažko sa tam natieral plot.
Tráva je zelená, stromy sú mohutné, len akosi to podstatné chýba. Z tejto strany si amfiteáter pamätáme najviac. Dnes si radšej nepamätajme nič. Odporúčam - po každej návšteve resetujte hlavu.
Pamätáte na letné festivaly filmov? Vtedy sme tu sedeli, dnes sú tu pomníky - amfitétra.
Kto raz vystupoval na pódiu, môže porovnávať spomienky s dnešnou realitou.
Neporiadok v okolí amfiteátru - a nielen tam. Pre náš park častý úkaz.
Útroby plné výkalov, špiny, toluénu. Smrad cítiť už o pár metrov. Čo na to hygienik?
Celkový pohľad na súčasný stav
