Nedávno som sa venoval problému s neexistujúcim prechodom cez koľaje.
Niečo podobné máme aj na začiatku mesta pri SAD. Na druhej strane - cez koľaje- majú sídla niekoľké firmy . Napríklad aj správa ciest. Denne desiatky ľudí prekonávajú koľaje a od autobusovej zastávky až na druhú stranu je to vcelku dosť dlhá trasa. Vlaky jazdia často a prakticky každý už dostal pokutu. Lenže radšej dostať pokutu, risknúť to s vlakmi a prísť načas do práce ako chodiť permanentne neskoro. Je vlastne nemožne obchádzať koľajnice, keďže najbližší nadjazd je vzdialený asi 300 metrov, má schodisko v dezolátnom stave , a tak by ľudia museli šľapať popri ceste . Podchod pod koľajnicami existuje, ale je v horšom ako najdezolátnejšom stave. Problémom je, že už dlho chátral a chátra. Bol náročný na údržbu, nikto sa k nemu „nehlásil“ a nikto nemal záujem o jeho opravu. Je pravdou, že je zbytočné široký a často zaplavovný, ale je veľmi potrebný. Viac by o tom vedeli hovoriť tí smoliari, ktorí chtiac nechtiac musia dochádzať do práce za koľajami a bývajú na zlej strane mesta. Podchod si vyžaduje kompletnú rekonštrukciu a zmenšenie. Nie je potrebné také široké schodisko a ani samotná šírka podchodu. Mnohí z nás bolo na dovolenke pri mori, kde takéto riešenie bolo bežné a hostia hotelov si takto skracovali cestu na pláž. Ak by sa náš podchod renovoval a stenčil, mohol by byť funkčný. Rovnako by sa mal riešiť stav odvodňovania. No to je hudba ďalekej budúcnosti a riešenie je až za hranicami poslednej známej galaxie. Nič také nebude. Mesto sa do toho nepustí a železnice nemajú dôvod rekonštruovať niečo, čo sa ich vlastne vôbec netýka.
Popravde, je mi však stále ľúto tých, ktorí si tak či tak musia zadovážiť auto, lebo pravidelné pokuty od polície a každodenný risk už im asi budú liezť na nervy. O tento problém sa len málokto bude zaujímať. Určite nie tí, ktorí by sa mali. V našom meste je toho veľa, čo by sa malo zmeniť.
