Vlastne sa ani nedivím, ľudia dodnes nevedia, aké právomoci má vyšší územný celok a na čo je dobrý. Dokonca veľká väčšina ani nepozná poslancov za svoj okres. Na vine je slabá informovanosť a záujme ľudí. Nepriamo z toho ťažia aj samotní poslanci. Nikto ich nekontroluje, moc delegovaná ľudom je skrytá, verejná mienka o nich nevie a ich škandály zostávajú za horami-dolami. Im to v podstate vyhovuje. Ich tváre spoznáme len počas kampane. Stáva sa, že obyvatelia sú prekvapení, že ich lekár, kamarát, sused, nadriadený, či zamestnávateľ je vôbec poslancom. Priznám sa, k slabej informovanosti a nezáujmu patrí aj efekt tzv. mačkopsa. Regionálna politika je zamotaná, opozícia sa križuje s koalíciou a vytvára najpestrejšie hybridy. Vo vysokej politike na ostrie noža, v tej nižšej podľa potreby. V podstate program ani nie je dôležitý, ba ani rámcovo. Poslanec X je vo výbore Y, hoci o ňom veľa nevie. O čo horšie, ľudia ich prácu nevidia, necítia a nepočujú ju. Ďalším problémom je pasivita niektorých poslancov. Striktne odlišujú problémy mesta/obce a problémy riešené na pôde vyššieho územného celku. Obyvateľov miest a dedín zaujímajú problémy lokálne. Košice a ich nejaká VUC-ka sa im zdá vzdialená. Stal som sa svedkom, kedy sa skupinka ľudí obrátila na poslanca v zastupiteľstve VUC, no on ich odbil vetou: „Do mesta sa nestarám!“ Tieto voľby tak budú opäť šedivé, bez záujmu, akoby povinné. Stabilní a „presvedčení“ voliči prídu a odvolia. Posľubujú sa pekné sľuby, rozdajú sa kamarátske úsmevy a svet sa točí ďalej. Záujem verejnosti je nízky a výsledky niektorých len utvrdia v letargii. Veľakrát som už počul staré otrepané : „Zase sú tam tí istí!“ Zároveň jedným dychom dodajú, že volia toho a toho už zo zvyku.
V každom prípade by sme tieto voľby nemali podceňovať. Mali by sme dôsledne vnímať, kto ide do volieb a aké má výsledky. Volič s krátkou pamäťou je zlý volič.
Dostali sme slobodu a možnosť výberu. Milióny ľudí takúto možnosť nemajú, no my na to zabúdame a dehonestujeme ju. Takmer každým rokom máme šancu veci meniť, no menia ich za nás iní. Takí, ktorých nechceme. No na vine sme si sami.
PS: Odkaz pre všetkých podrývačov. Áno priznám sa, moja matka, H. Oslovičová, je tiež na kandidátnej listine, tiež má záujme sa dostať do zastupiteľstva VUC. Je síce nováčik a do ten vyššej vstupuje prvýkrát, ale verí v akú takú zmenu. Tento článok však nepíšem z tohto dôvodu. Reagujem len na otupenosť a pasivitu, ktorá sa, žiaľ, možno zopakuje aj tento rok. Sám si počkám, či staré tváre vymenia nové.
