Pri dnešnej rannej káve som z rozhlasu začul vyjadrenie ústavneho činiteľa, poslanca - člena zákonodarného ústavneho orgánu, Národnej rady SR - D. Jarjabka. Vyjadril sa k včerajšej tzv. voľbe kandidátov na ústavných sudcov. Voľne citované "...mojim hlavným cieľom je, aby nových ústavnych sudcov nevolil sučasný prezident...".
Odhliadnuc od drobného faktu, že prezident ústavných sudcov nevolí, ale iba vyberá z kandidátov, ktorých mu predloží NR SR, to, čo mi naozaj vyrazilo dych, bol fakt, že poslanec - ústavný činiteľ - priamo a otvorene priznáva, že aktívne koná tak, aby bránil inému ústavnemu orgánu vo výkone jeho ústavných povinností a práv! Perličkou či tou povestnou čerešničkou na tom je, že svojim konaním dokonca bráni ešte aj ďalšiemu ústavnemu orgánu - Ústavnemu súdu - vo výkone jeho právomocí, povinností a vôbec fungovaní.
Čítam túto situáciu a správanie sa poslancov, ktorí včera ani v opakovanej voľbe nevybrali potrebný počet kandidátov na nových ústavných sudcov, aby mohol prezident vybrať nových deväť, aby Ústavný súd nezostal od zajtra nefunkčný, ako priame a otvorené porušenie Ústavy a všetkých súvisiacich (aj nesúvisiacich) zákonov a predpisov. Vnímam to ako odkaz všetkým občanom tejto republiky, že keď nám nejaký zákon, predpis, povinnosť nevyhovuje resp. sa nám nepáči, netreba ho rešpektovať.
Napríklad, nebudem platiť dane - lebo mojím legitímnym cieľom (podľa dikcie poslanca Jarjabka) je, že nechcem, aby moje dane používala súčasná vláda. (Hm, a možno nechcem, aby akákoľvek vláda používala moje dane.)
Alebo (po vzore ÚPV uznesenia, že 13,5=15) odvediem iba 13,5 eura z každých 15 zdravotného poistenia. (A možno by stálo za úvahu, či aj 0 sa nerovná 15.)
Alebo (po vzore RF) budem žiadať atestáciu z kardiochirugie, keďže som učil telocvik na Lekárskej fakulte. (A možno netreba žiadnu prax, vzdelanie, vedomosti, skúsenosti, stačí stranícka legitimácia.)
Alebo, alebo, alebo, ...
V tomto štáte včerajškom prestali platiť nielen elementárne princípy ľudskej slušnosti (to sa stalo, žiaľbohu, už skôr), prestali platiť "uholné kamene" spoločenského poriadku = zákony a Ústava. Prestali platiť nie preto, že by boli zrušené, ale samotný zákonodarný zbor (minimálne jeho časť) otvorene oznámil občanom, že ich nerešpektuje priamo tento zbor.
Zo starého rímskeho práva máme aj v našom právnom sytéme zakomponovaný princíp Ex iniuria ius non oritur (preložené do slovenčiny: z nepráva nevyplýva, nevzniká právo). Ak teda včera poslanci-zákonodarcovia de facto zaviedli protiprávny stav, znamená to, že všetko, čo sa odteraz bude diať, síce možno označiť za protiprávie podľa formálneho právneho poriadku, ale v skutočnosti ten poriadok nie je účinný a teda ho netreba rešpektovať a dodržiavať.
Na takúto situáciu máme priamo v Ústave konkrétny a jasný paragraf, ktorý umožňuje samotným občanom brániť sa. Ale v Ústave sú aj ďalšie paragrafy, ktoré hovoria nielen o práve, ale priamo o povinnosti iných ústavných činiteľov "...starať sa a zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov...". Zjavne nastala situácia, kedy činnosť jedného ústavneho orgánu znemožňuje (správnejšie by bolo povedať úmyselne torpéduje) činnosť iným ústavným orgánom (sic!, toto normálny zákonodarca zrejme ani nepredpokladal, že by ústavny poriadok rozkladal priamo ústavný orgán, ale koniec-koncov, história nám hovorí, že diktatúry začínali znásilnením zákonov v parlamentoch).
Ak tomuto rozkladu nezabráni od zajtra posledný ako-tak funkčný ústavný orgán (prezident, lebo ÚS bude od zajtra nefunkčný a NR SR potvrdila svoju nefukčnosť, resp. protiústavnosť už včera), zostáva to na poslednom "orgáne" - občanoch. Keď to nezvládnu ani občania, tak sme si nechali zopakovať "Víťazný február".
Doslova a do písmena, ešte aj v priamom prenose.
