Lubos Ostatnik
Rigorózka alebo ako som si (ne)písal s vedením UMB
Vaša Magnificencia UMB, Vaše Spektability UMB, Vaše Honorability UMB, vážené senátorky a vážení senátori senátov fakúlt a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici!
Na ceste. Lebo skutočným cieľom je cesta a najmä tí, ktorých na nej stretávame. Zoznam autorových rubrík: Otázky a odpovede (občas), Zamyslenia, Súkromné, Nezaradené
Vaša Magnificencia UMB, Vaše Spektability UMB, Vaše Honorability UMB, vážené senátorky a vážení senátori senátov fakúlt a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici!
Zdá sa, že oslovované Magnificencie, Spektability a Honorability nášho akademického prostredia sa necítia byť oslovené. A čo na to hovoria akademické senáty? Kde ste, vážené senátorky a senátori, pedagógovia a študenti?
Magnificencia (Spektability, Honorability) Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici - sklamali ste! Dôvody, pre ktoré ste to urobili, sú známe iba vám, nám ste v každom prípade predostierali iba také zástupné a smiešne. Škoda.
Vážené Magnificencie, Spektability a Honorability, prečo ponižujete poctivých študentov? Prečo urážate slušných učiteľov? Prečo znevažujete odborníkov? Prečo sa vysmievate hrdým absolventom vašich škôl? Dokedy?
Aký podnet, akú požiadavku, aké vyjadrenie a z ktorej strany ešte potrebujete, aby ste sa odhodlali vyjsť s informáciami a pravdou na svetlo?
Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli nad výučbou práva na slovenských právnických fakultách? Je to odraz úrovne práva a právnikov na Slovensku alebo iba časť celkovej biedy vzdelávania u nás?
Kam kráčate, Magnificencia? Kam vediete Univerzitu Mateja Bela? Kam chcete posunúť univerzitné vzdelávanie do konca svojho mandátu rektora UMB?
Komu prospieva táto kauza? Alebo opačne - komu škodí? Základná otázka, ktorú si kladie každý vyšetrovateľ, ak sa mu dostane do ruky nejaký prípad. Lebo odpoveď na túto otázku najčastejšie ukazuje, kto mohol mať motív.
Tolerancia (z latinčiny tolerare = strpieť) je a) spôsob myslenia a konania charakterizovaný znášanlivosťou, ktorá bráni potlačovaniu či odsudzovaniu názoru, postoja či konania, ktorý/-ré nie je zdieľaný/-né; b) uznanie práva inej osoby na prejavenie vlastného názoru, postoja či konania v prípadoch, ktoré si takéto uznanie priamo nevyžadujú. Fóbia (z gréčtiny phobos = strach) je chorobný strach v situácii, ktorá bežne strach nevyvoláva. Fóbia je iracionálna, neadekvátna reakcia prejavujúca sa strachom, ktorá človeka zvyčajne núti, aby sa vyhýbal bežným miestam, predmetom alebo situáciám. Je to strach pred vlastným strachom a stratou sebakontroly. (obe definície prevzaté z wikipédie)
Je väčšinový princíp aj tolerantným princípom? Aká väčšina je dosť veľká, aby to už bol konsenzus? Možno vôbec tolerantne použiť princíp väčšiny v medziľudských vzťahoch? Alebo je väčšinový princíp iba nevyhnutným kompromisom na prežitie ľudského rodu, lebo inak by sme sa nevedeli zhodnúť a dohodnúť na ničom - že by odraz Kaina a Abéla v každom z nás?
Je to biblických 5 dní, prchavých 5 sekúnd alebo dejepisných 5000 rokov? Je to 5 metrov, 5000 kilometrov, alebo je to iba tá povestná "druhá strana tej istej mince", hneď za tou ostrou tenkou hranou? Ako ďaleko musí byť inakosť od nás, aby sme ju tolerovali? Alebo opačne - ako blízko sa musí dostať ku nám, aby sme ju začali pociťovať ako problém?
Via Dolorosa. Čo si pamätám, toto slovné spojenie mi vždy znelo v ušiach vznešeno, kráľovsky. Možno preto, že jeho druhá časť (rosa) vyvoláva vo mne asociáciu s ružou - a tú vnímam ako kráľovnu kvetov či kvet kráľov (po návšteve kráľovských záhrad ruží v Hever Castle v Kente som ochotný tomu uveriť). A druhým dôvodom je, že latinčina a taliančina "lahodia" môjmu sluchu - hoci neviem definovať presne prečo, ale viem, že preto milujem taliansku operu a bel canto aj gregoriánske chorály.
Treba mať predispozíciu (genetickú?) na toleranciu alebo sa to dá (iba alebo aj?) naučiť výchovou alebo vplyvom prostredia? Ako je to s tolerovaním prejavov intolerancie druhých? Kde sú hranice tolerancie? Je medzi toleranciou a intoleranciou iba ostrá hranica, alebo je medzi nimi aj akési územie "nikoho - ničoho"?
Keď v roku 1977 natočil Steven Spielberg svoj film, ktorý nazval Close Encounters of Third Kind, reagoval tak trochu na boom vesmírneho výskumu, pokroku vedy a trochu aj na optimistickú eufóriu dobývania vesmíru ľudstvom (alebo pesimistickú obavu z dobývania Zeme vesmírom?). Na film a jeho nosnú ideu je viacero rôznych až rozporných pohľadov, mňa zaujal prenesený odkaz názvu filmu.
Tento týždeň mali svoj celosvetový deň autisti, pred dvoma týždňami downíci, medzitým ešte alzheimerici a isto aj veľa ďalších rôznych skupín. Možno už v kalendári ani niet voľného dňa pre iné spomienky či pripomienky, takže niektorí sa musia už o svoj deň podeliť s inými. Vždy, keď taký deň nastane, média a rôzne vládne či mimovladné organizácie, inštitúcie a spolky poriadajú menšie či väčšie akcie na pripomenutie a zviditeľnenie danej skupiny. A veľmi často, ak nie vždy, sa pri tých akciách objavujú slová integrácia a modernejšie aj inklúzia. Ale ruku na srdce - vieme, čo to znamená integrácia alebo inklúzia? A ako sa to robí, to integrovanie alebo inkludovanie?