Vysoký betónový múr. Taký skoro berlínsky. So všetkým, čo k tomu patrí. Ostnatý drát, strážne veže, kontrolované vstupy. Vojaci v búdkach, rampy, kamery. Graffiti a neporiadok. A zákaz fotenia...
Kontrolovanými vstupmi a výstupmi v múre sa obyvatelia palestínskych miest dostávajú na územie Izraela, kam denne dochádzajú za prácou. Keďže nikto presne nevie, koľko môže prehliadka (najmä výstupná) trvať, vyrážajú z domova niekedy okolo štvrtej ráno. Vraj, keď je prísnejšia hliadka - napríklad Rusi - tak osobka trvá aj tri hodiny. Potom na okolitých komunikáciach postávajú, posedávajú alebo polihúvajú zástupy arabských mužov (len! mužov) a čakajú na svojich zamestnávateľov, ktorí si ich odvezú tam, kam potrebujú.
Arabi s izraelským pasom môžu svojich priateľov, príbuzných a známych na palestínskych územiach navštevovať bez obmedzenia. Ale veľká žltá tabuľa na izraelskej strane múru (bola príliš blízko k hliadkam, tak som sa ju bála odfotiť) jasne upozorňuje, že Židom je na územie Palestíny vstup zakázaný. Z bezpečnostných dôvodov. Že by únosy....?
Pre celý môj výlet do Izraela bolo viac ako príznačné, že sa diali všelijaké veci....až na/za hranicou pravdepodobnosti.
Okrem iného to bolo aj to, že na jednu jedinú sobotu, ktorú sme vo Svätej zemi boli, pripadol najvýznamnejší židovský sviatok Jom Kippur.
Deň Zmierenia, ktorému predchádza desaťdňový pôst a intenzívne modlenie sa za odpustenie hriechov.
To pre nás, ubytovaných v Bethleheme, znamenalo, že sme v onú inkriminovanú sobotu ostali zavretí za bránami. Teda, v skutočnosti sme zavretí neboli, len palestínske územia nemôže v takéto sviatky nikto opustiť. Pre miestnych je to deň pracovného voľna navyše - dôvod k oslavám, rodinným stretnutiam. Prázdniny v malom.
Keďže o Jom Kippure naši sprievodcovia vedeli, už vopred upravili program tak, že sme celý deň strávili v Bethleheme. Aj pre naprostých neznabohov je toto mesto známe tým, že sa tu narodil Ježiš. V maštali na slame, bábätko v jasličkách, pastieri s ovečkami a tak podobne. Všetci to poznáme. Hviezda jasná svieti na vianočnom stromčeku a vonku padá sneh.
Lenže v tomto mojom Bethleheme svietilo jasne akurát tak slnko. Teplo bolo také, že sa na asfalte robili bubliny. A všadeprítomní predavači vody zarábali ostošesť. Navštívili sme Jaskyňu mlieka. Ono to je vlastne kostol, len sa tak volá. Je pomerne biely a kdesi v útrobách skrýva skutočnú jaskyňu, v ktorej Mária na úteku pred Herodesom kojila malého Ježiška. Teraz sa sem chodia modliť najmä páry, dokonca aj arabské, ktoré majú problém s otehotnením.
A keď už sme boli v Bethleheme, tak omša musela byť ako inak - vianočná.
Naozaj surrealistické. Len si to predstavte.
Teplota v tieni 32 stupňov, my v tričkách a krátkych (pod kolená) nohaviciach či letných sukniach spievame Tichú noc.
Vonku v palestínskom mestečku Bethlehem vyzdobenom hviezdnymi kométami a vianočnými zvončekmi sa koná letný trh a vládne lenivá pohoda.
V okolitom Izraeli je všade sviatok Jom Kippur.
Všetci sme sa cítili tak trochu sviatočne.
