Studený vzduch (9 stupňov) mi práve zmrazil slzy v očiach a ja som zakopla o väčší kameň, zákerne schovaný pod hladinou. Dilema, či vleziem alebo nevleziem, bola vyriešená. Nevliezla som, padla som do nej rovno po hlave.

Tekutý ľad, ktorí okolití plavci označovali za fajnú vodu (12 stupňov), mi na pár sekúnd vyrazil dych. Ale potom ten nepríjemný pocit zmizol a ja som začala normálne dýchať a hýbať všetkými končatinami. A bolo to skvelé. Teplo, či skôr sálavý pocit, ktorý sa teplu podobal, moje telo obrnil proti okolitému chladu a ja som si začala plávanie v jazere na Zlatých pieskoch užívať. Pravdupovediac, už som tu plávala, začala som s otužovaním pred tromi týždňami. Ale každý vlez do vody je sprvu rovnako nepríjemný.

Ale tento krát to nebolo len také indi-vindi studenovodové plávanie. Okolo mňa sa vo vode rôznymi štýlmi placatilo kopec otužilcov. Pokročilých, začiatočníkov, mladých i postarších. Plávali sme 14. ročník Memoriálu Vlada Skovajsu. Trať bola len hore dolu popri brehu plávať 1 hodinu (to tí zdatnejší) začiatočníkom stačilo toľko, koľko sa cítili komfortne. Pre tých to malo byť asi 20 minút.
Mne sa po prvotnom tepelnom a slovnom šoku plávalo výborne. Taká zimná voda má nielen inú teplotu ale aj inak vonia. Chce sa vám ju ochutnať – pohrýzť ako kocky ľadu, čo vám ostali na dne pohára po vypití miešaného koktailu. Opájate sa ňou a vychutnávate si ju. (Teda aspoň ja, ale je možné, že mám niekde v rodovej línii tuleňa a prebudili sa vo mne praveké pocity). Plávala by som okolo celého jazera a ešte by som si aj pospevovala. A potom zrazu príde kríza. Hýbete sa rovnako, ako vaše ruky akosi nemajú citlivé dlane a vašim nohám niekde niekto odamputoval chodidlá. Vtedy je najvyšší čas zamieriť k brehu.

Keď som ja vyliezla, ťarbavo ako rak s drevenými klepietkami, z vody, časomiera hlásila 34 minútu. Ako začiatočník som sa na seba bola až neprimerane hrdá! Ako telesná schránka som si nereprodukovateľne nadávala. Uterák vodu zo mňa neutrel, len ten mrazivý film po mne rozotrel. Tepláky sa zmenili na plechové brnenie a šnúrky na teniskách som si dokázala zaviazať až vo vykúrenom aute.
Ale keď ten prvotný chlad pominul, cítila som sa neopísateľne výborne.
Vianočné kúpanie po poctivom zmrazovacom tréningu určite dám!
