Už v útlej mladosti som stres zo sledovania či čítania príliš napínavých a násilných scén musela odbúravať dôslednou opakovanou kontrolou zamknutých dverí a okien. Každý šuchot ma aj tak nekonečne desil a znamenal, že postavy z knihy ožívajú a idú mi rovno po krku.
A teraz si predstavte, že sa u nás doma len tak zjavila kniha Priechod od Justina Cronina. Ako správny thriller prišla nečakane a z neznáma.
(No, nie celkom prišla sama, priniesol ju manžel...)
Tá kniha ma fascinuje. Ešte žiadnu knihu som tak nechcela prečítať až do konca a ešte žiadna kniha mi tak nevzdorovala. Bojím sa jej deja, ale zároveň ho chcem celý spoznať.
A tak zatiaľ na stránkach knihy predomnou zreteľne:
- v rohu miestnosti visí pod stropom výskumný subjekt Nula, bledo svetielkuje, čosi si brble a denne mu vypadne aj desať zubov,
- v zoologickej záhrade pred šesťročnou Amy utekajú zvieratá, lebo vedia, kto je....
Držte mi palce, ešte nie som ani v tretine!!!
