Budembrúci (Buddenbrookovci)

Ale inscenácia, ktorú činohra SND uviedla v sobotu 6. apríla 2014 na nás oboch urobila veľký dojem. Klasickú literárnu predlohu o úpadku - ekonomickom i morálnom - rodiny Buddenbrookovcov, režisér Roman Polák rozložil na temer štyri hodiny. Na jednej strane nemožno povedať, že dej „neodsýpa" dynamicky a že by sa divák skutočne nudil, na strane druhej môj názor si dovolil tvrdiť, že tak dlhé predstavenie je dôkazom istej dramaturgickej „neistoty" režiséra a jeho neochote vyextrahovať dôraznými rezmi z nepodstatností literárnej predlohy to naozaj dôležité. Moderné posolstvo o zhubnej sile peňazí, klamstva, pretvárky a pokrytectva je tak zabalené do sladkastého obalu divácky atraktívnych akcií (hudba, tanec, holé ženy...), ktoré však dej nikam neposúvajú a nezvýznamňujú. Nahé telá mladých žien sú a budú ťahákom pre publikum, ale ich prezentácia je viac ako samoúčelná.

Čo je však na týchto najnovších Buddenbrookovcoch obdivuhodné - to sú herecké výkony.

Zuzana Fialová - buddenbrooovská dcéra, je presvedčivá aj ako mladá a pobláznená dvadsiatka na začiatku príbehu, rovnako jej však veríme i na konci príbehu, ako sklamanej dvakrát rozvedenej žene stredného veku. V istom okamihu v nej bolo dokonca vidieť/cítiť antickú Antigonu.

Virtuozitou, dokonalým hereckým majstrovstvom možno nazvať (v tom sme zajedno ja aj môj názor) výkon Zdeny Studenkovej. Nikdy som si neuvedomila, aká fyzicky krehká je pani Studenková v skutočnosti. V neuveriteľnej, takmer nepretržitej štvorhodinovej kreácii stane sa v jej stvárnení z elegantnej ženy typu Marlén Dietrichovej vetchá starenka, uzlíček kostičiek, ktoré skláti silnejší poryv vetra. Vizuálne sa o polovicu zmenší, zbortí sa do seba a psychicky podľahne okolnostiam. Skvelé, skvelé, skvelé....

Tomáš Maštalír ako starší syn Tom, prakticky fyzicky neschádza z pódia. Jeho herecky vyrovnaný výkon možno len pochváliť, nie je však žiaden moment, ktorý možno zdôrazniť ako výrazný.

Prvý divácky pozitívny ohlas si vyslúži bankár Kesselmeyer Františka Kovára. Jeho otvorená úprimnosť, priznanie svojich hamižných pohnútok bez pretvárky je sviežim závanom ľudskosti v pantomíme predstierania citov a vzťahov buddenbrookovskej rodiny a sociéty mesta. Ferko Kovár chce svoju úžernícku „libru mäsa" rovnako úporne (a úprimne) ako shakespearovský Shylock. Za štipku satirického nadhľadu na svoju, nie celkom kladnú, postavu a presvedčivo zahraným odporom k prvému manželovi Grünlichovi si svoj potlesk zaslúži.

Martin Huba ako konzul, je Martinom Hubom. Nič menej, nič viac. (a je to o hubu)

Hosťujúci Ľubomír Bukový (zať Grünlich) je obdivuhodne odporne odporný, slizko slizký, pateticko teatrálny a falošný ako jeho žlté bokombrady.

Scénická výprava zredukovaná na maximum necháva dosť priestoru na dobre zvládnutú hereckú pantomímu na začiatku predstavenia i na záverečnú exhibíciu exaltovaného blázna Kristiána (Daniel Fischer) závidiaceho svojmu staršiemu bratovi i tú definitívnu smrť....

Buddenbrookovcov v SND odporúčam vidieť, aby ste si spravili svoj vlastný názor.....

Thomas Mann: Buddenbrookovci