Ako inak, veď prídete do divadla, že si tam pozriete niečo zábavné, poučné, netradičné a ono drb ho! - do tváre dostanete celý kýbeľ splaškov, zvratkov a vulgarizmov. Presne tak, ako v reálnom živote. Klamú nás, podvádzajú a zavádzajú. Tak to robíme aj my ostatným. Karči Vosátko svojou hrou SSLMG potvrdzuje, že divadlo len zrkadlí, hyperbolizuje a „verne“ zobrazuje to, čo realita predvádza a podvádza.
Všetko, čo v SSLMG uvidíte, ste už vlastne videli, počuli a pravdepodobne zažili aj na vlastnej koži. Len ste to nedostali naraz zožrať v takej účinnej dávke. Sedíte v tme, pozeráte na minimalistickú scénu a poznávate svoj vlastný domrvený život. Neviete, či sa smejete z pocitu trápnosti alebo onemievate od úžasu. Ako sa dá povedať a zahrať trapnosmiešna faustovská historka o zapredaní seba samého v mene lásky.
Ako je vlastne zbytočne snažiť sa, lebo veď ženy vás aj tak vždy odrbú. A keď to nebudú ženy, bude to charita, chatár, politici alebo najsamlepší kamarát, čo perfektne tancuje latino.
Vosátko konštatuje staré pravdy, ale nesnaží sa ich okrášliť. Skôr ich zovšedňuje, približuje ich nám, obyčajným pozemským červom, aby sme neboli prekvapení... Aby sme boli v strehu, lebo odrby sa dejú stále....
A vlastne.... choďte si to pozrieť sami, čo vás tu budem odrbávať!
