Tak sa len úprimne tešíte a užívate si, že vám niečo ide.
Ale keď máte hodne cez päťdesiat a zistíte, že existuje aktivita, pohyb, disciplína, kde ste neštandardne dobrí, ide vám neobvykle ľahko, začnete sa diviť. Pozitívne sa čudovať.
Ja? Toto? Naozaj takto?
Že nemáte veriť vlastnému úsudku, ste si už za tie roky celkom zvykli. Ale tí ľudia okolo vás to predsa nemôžu až tak presvedčivo hrať, že ste dobrí. Teda, že by ste mohli byť naozaj dobrí, keby ste sa neflákali a naozaj mákli. Lebo, však, na to máte. Vravia vám to všetci okolo! Skúsenejšej osobe svieti kontrolka! Všetci okolo. Vravia! Čo tým sledujú???
A potom zistíte, že vaše telo to samo za seba tiež vraví....
„Ja mám na to. Nechaj ma robiť to, čo sa mi chce robiť. Nekontroluj to, usmerňuj to. Užívaj si to. Máš mňa, telo, na ktoré môžeš byť hrdá! Dokážem ešte všeličo iné! Len mi umožni rozvinúť schopnosti, ktoré sa vo mne skrývajú. Premôž svoju lenivosť, opusti komfortnú zónu a dať mi zabrať.“
S údivom zistíte, že sa mu to (a aj vám) páči.
Neexistuje limitácia vekom, je len limitácia mysľou, ktorú si sami stanovujeme. Ja to tak mám s plávaním.
Pred rokom a pol som nevedela plávať kraula!
A, čuduj sa, svet!
Za týždeň, so skupinou rovnako naladených plavkýň, vleziem do Dunaja a odplávam svoju časť prvej štafety, ktorá prepláva celý slovenský úsek Dunaja. Rekord. Unikát. Bláznivosť?
172 km.
Od Devína, za Štúrovo.
6 žien, 1 rieka, 2 dní.
A strašne veľa kraulových temp.
Držte nám palce! A sledujte 24.- 25.8. 2019, ako sa pláva štafeta v Dunaji.
https://www.facebook.com/pinkladieslamanche/
