V ušiach slúchadlá s hudbou. A v rukách mobil. Ale tak akosi podvedome stále registrujeme veci a osoby, ktoré sa v našom okolí zjavujú pravidelne a často. Patria k obrazu nášho dňa.K takým osobám nesporne patria aj predavači časopisu Notabene. My máme neďaleko budovy, v ktorej pracujeme, takého človeka. Jeho post je na začiatku, respektíve na konci Panenskej ulice
(záleží, z akého smeru prichádzate).
Chlap to je nevysoký, postarší ale neprehliadnuteľný. Peter. Komunikuje s okolím veľmi živo a zainteresovane. Ženám, bez ohľadu na vek, pokurizuje, pochváli účes či topánky. Spozná nové šaty alebo kabát.
S mužmi pokecá o výsledkoch futbalu, či športových udalostiach vo všeobecnosti. Ale aj o hudbe, napríklad.
Rovesníkov pozná po mene, či diagnóze. Vie, kto parkuje v ulici a má aké auto.
No, jednoducho patrí do tej ulice.
Vrástol do nej svojou pravidelnou prítomnosťou.
Ale po lete sme tak akosi zneisteli. Najprv sme si to uvedomovali sami pre seba, jednotlivo v duchu.
- „Bol tam dnes?"
Potom sme sa pýtali jeden druhého.
- „Bol tam tento týždeň?“
Potom o niekoľko mesiacov prešumelo budovou.
- „Vraj sa mu niečo stalo!“
Miesto, na ktorom stával aj so svojim neodmysliteľným ťahacím vozíkom, zostalo dlho prázdne. Aj
ulica akosi posmutnela.
A tu zrazu posledný novembrový týždeň. Bol tam!
Ale nestál. Sedel. Na invalidnom vozíku. Zošúverený, zababúšený do viacerých vrstiev búnd a diek. Trochu rozježený ako stratený vrabčiak. Ale oči, oči mal stále jasné a živé. Mal nehodu. Okrem úrazu hlavy má poškodené dva stavce a nedokáže chodiť. Sedí tam ale každý deň. Potrebuje nahradiť úspory minuté počas maródovania. Aby mal na nájom.
Ulica už zase žije. Kedy-tedy v nej zaznie smiech. Vždy sa pri ňom niekto zastaví. Až teraz si všetci uvedomujeme, ako nám chýbal. A aký je statočný. Máme sa od neho čo učiť. Ráno ho asistent privezie a poobede ho odvezie. Neviem, koľkí z nás by v nečase a chlade dokázali nepohnute sedieť a jednou rukou predávať časopis.
Dokázali sme však niečo iné. Jedného dňa sa na našej recepcii zjavila krabica s nápisom „Pre Petra – Notabene“.
Obsah krabice Peter dostal od našich šéfov 1. decembra – ako prvý vianočný darček.
Ten rozžiarený pohľad a jeho šťastný úsmev nám vystačí na celé Vianoce.
