Hladina Dunaja sa tak dramaticky znížila na 2,5 metra. Rybám sa to určite nepáčilo aj vtáky vyzerali byť trochu zmätené. Ale Bratislavčanom sa ponúkal obraz, ako asi vyzeral Dunaj, keď nebolo vodné dielo Gabčíkovo. Zníženie vody odhalilo široké štrkové pláže a ostrovčeky uprostred toku. Dunaj bol miestami, najmä pred Slovnaftom, na petržalskej strane, viac biely ako modrý.
Suchou nohou sa dalo prejsť až do stredu koryta.
Pri sobotnom plávaní sme museli našliapať takmer k červenej bójke, vyznačujúcej plavebnú dráhu. Naozaj našliapať.
Niekde bola voda po kolená, niekde až po krk. Samotná rieka bola nezvykle krotká, hebká a nežne hladila. Ako keby temer prosila: „Nechaj ma tiecť, neber mi viac vody. Moje rybky, mušle a rastlinky ju potrebujú“.
Aj slnko začudovane krútilo hlavou, kde sa podela tá záľaha modrosti. Aby tú farebnú stratu vyrovnalo, ponúklo októbrovej sobote naozaj krásne čistú modrú oblohu.
Takto pekné to bolo.....
