Tá skrytá radosť, to ševelenie v žalúdku, že niekomu na mne záleží – ten pocit si pamätám dodnes.
Lístok som nosila skrytý vo vrecku a potajme som sa ním kochala. Tá správa bola len pre mňa. Keď som sa cítila smutná, keď mi niekto ublížil, dopriala som si trochu radosti a prečítala som si tých pár slov. Hneď mi bolo lepšie. Akoby som svojej duši dopriala trochu virtuálnej čokolády a sladko ju odmenila.
Kúsok papierika dávno zmizol v minulom storočí.
Dnešné správy, vyznania a priznania už nezverujeme papieru, ale mailom, esemeskám a chatu. A autori sú nám poväčšine známi.
Ale stále mám rada ten pocit, keď svoju ubolenú, ublíženú a dokopanú dušu môžem rozmaznávať virtuálnymi čokoládovými bonbónmi. Určite každý z vás má v mobile, v mailboxe alebo na fb, krátku správu. Možno len zopár slov, ktoré mu ktosi poslal. Nemusí to byť práve vyznanie lásky, stačí narážka, ktorú chápete len vy. Alebo vtipný kompliment , žartík - od niekoho, kto vyzerá na poriadneho suchára. Skrátka niekoľko písmeniek, ktoré ste nezmazali , ale prečítate si ich vždy, keď vám je smutno. Alebo, keď sa nemáte radi. A potom, keď si tie slovíčka poprevaľujete v mysli, vychutnáte si ich a zľahka sa, len tak pre seba pousmejete, hneď je vám lepšie.
Aj dušu treba niekedy pomaznať.
A ľudské duše sa najlepšie hladkajú slovami.
