Byť pre niekoho prístavom v búrke, pevným bodom v chaose dní. Možno je to ešte viac upokojujúce, ako byť držaný za ruku.
Vlastne, všetko podstatne v ľudskom živote tak akosi súvisí s rukami.
Máme šťastie na dosah ruky.
Podľa básnika „domov sú ruky, na ktorých smieš plakať“.
Vypracoval sa vlastnými rukami.
Vlastnoručne som to spravil.
Rukolapné dôkazy o nevine.
Ručná práca je drahá.
Ruky si podávame, za ruky sa držíme.
Ruku na to.
Podajte si ruky a už sa nehádajte.
Máme to pevne v rukách.
Ruku púšťame, keď smerujeme k šťastiu.
Za ruku sa chytáme v nebezpečí.

Sú ruky, ktoré nám budú celý život chýbať.
A sú ruky, ktorým už nedovolíme na nás siahnuť.
Sú ruky tak nežné, že vánok by im závidel.
A ruky, ktoré ubližujú.
Ale všetky ruky majú jednu spoločnú vlastnosť.
Patria ľuďom.
Prosím, chyť ma za ruku....