Pred šiestimi týždňami som si zlomila štyri rebrá, keď som pri návšteve historického hradu (z 12. storočia) padla v daždi do neviditeľnej diery v šmykľavom trávniku.
Potom tesne predo mnou padla na zem tenisová, drevená (a teda poriadne ťažká) raketa zo steny, kde si mierumilovne visela celučičký rok.
Hneď nasledujúci deň na mňa padli závesy v obývačke, aj so železnou tyčou, na ktorej boli zavesené.
Pred týždňom som bola na viacdennom výlete loďou a večer potme som sa na palube šmykla na schodoch - aj s tými rebrami.
A včera sa mi podarilo zasmoliť psa!!!
Všetky vyššie spomínané udalosti skončili relatívne dobre.
Rebrá sa mi pomali zrastajú - už môžem aj kýchnuť, aj sa zasmiať. Tenisová raketa ma netrafila a ani sa nijako nepoškodila - to je dôležité, lebo je historicky cenná. Závesy sú látkové, teda zásah bol bezbolestný a tyč minula moju hlavu o milimetre. Pri páde zo schodov som sa mimovoľne stočila nabok a vyhla sa nárazu do zlámaných rebier, mám len modrý zadok a modrina už bledne.
Avšak s tým psom - tak to bolo ozaj o chlp.
Írom, podľa mňa, z toho vlhkého počasia, hrdzavejú mozgové závity a ich myslenie sa spomaľuje, ba niekedy aj temer zastavuje. Inak by nemohlo dôjsť k situácii, že chodníček popri mori - nazvaný oficiálnymi tabuľami - CHODNÍK ZDRAVIA, ktorý je kamenisto-blatistý, budú opravovať smolou. Diery v ňom vysypávali dvaja muži štrkom a zalievali tekutou smolou. K tomuto zisteniu som dospela až spätnou mentálnou rekonštrukciou - nebola tam žiadna tabuľka, výstražný nápis, upozornenie - bolo po daždi, čiže v mokrom prostredí nebolo ani nič vidieť, vôbec nič nesmrdelo. Zkrátka, vyzeralo to úplne normálne. Náš pes však pobiehal hore dolu a tá smola sa jej nepozorovane (mnou) prilepila na päty. Po prechádzke som ju naložila do kufra automobilu, prítomnosť smoly zostala opäť (mnou) nespozorovaná. Ale keď vystúpila z auta, tak som sa skoro rozplakala.
To chúďatko si v kufri ľahlo a ten hnusný sajrajt si rozpatlalo po celych labkách a po hrudníku. Bola som vydesená - že sa pes smolou priamo na koži môže priotráviť, potom, že oplešivie.... Dcéra na internete našla, že smola sa dá odstrániť majonézou! A fungovalo to. Minula som pol fľaše majonézy, rolku kuchynských utierok a 2,5 hodiny času - ale pes je odsmolený. Najviac ju, podľa mňa, pri celej procedúre mrzelo, že sa nemôže olízať. Voňala ako zemiakový šalát. Po vyšamponovaní je jej srsť a labky ako z reklamy - hebké, jemné a lesklé.
Tak teraz si už naozaj nie som istá.
Snaží sa ma táto krajina vypudiť, alebo len poučiť?
