Ak vám to niečo hovorí, ale neviete, kde to je, patríte k väčšine mojich známych. Ak ste o Mošonskom Dunaji počuli, viete, kde tečie a BOLI ste na jeho hladine, tak „Ahoj“ vodáci.
Ja som sa na vodu v kanojke dostala len pred pár rokmi. O Mošonskom Dunaji som dovtedy ani len netušila. Teda, vedela som, že, keď idete cez Mosonmagyaróvár, prejdete mostom cez nejakú riečku ale inak som to neregistrovala. Tá riečka, ponad ktorú prejdete, sa volá Litava (v Rakúsku Leitha) a je prítokom Mošonského Dunaja. Ten preteká úplne inou časťou Mosonmagyaróváru, podľa ktorého sa aj pravdepodobne volá. Alebo, že by sa mesto volalo podľa rieky? Nezistila som, internet uvádza, že mesto vzniklo spojením Magyaróváru a Mosonu.
Mošonský Dunaj je niečo také, ako mladší brat Malého Dunaja. Je ramenom Dunaja a zároveň riekou dlhou približne 120 km. Vyteká spod elektrárne v Čuňove pod Hrušovskou zdržou a do Dunaja sa vracia nad Győrom, pri obci Venek. Toľko geografická informačná vložka.
Naživo - je to krásna voda.
Ak chcete zažiť autentický Mošonský Dunaj, treba doň ísť od Rajky, konkrétne od kempu Aranyi Karász, tam je riečka splavná vždy. Je to krásny dvojdňový splav, ktorý vám predvedie všetky krásy, tohto, na Slovensku nie celkom známeho, vodného toku.
Nalodíte sa v kempe za Rajkou a na dva dni vystúpite z času. Vlníte a točíte sa s riekou, celých 60 kilometrov sa väčšinu času kocháte zelenými nedotknutými brehmi, volavkami, kačkami a tŕstím. Z Rajky cez Halászi do Kimle.
Späť do civilizácie vás privezie autobus za trápnych 40 minút....
V Halászi poobdivujete pekne upravenú nábrežnú časť malého mestečka, ktoré si svoju vodu váži. Móla, riečna promenáda, lode a loďky. Vodní turisti sú tu vítaní.
Ďalší deň ráno prepádlujete cez, nám úplne neznámu, časť Mosomagyaróváru, kde na predmestí kraľujú elegantné vilky s pestovanými trávnikmi, palmami a vlastnými mólami. Spustíte sa dolu žľabom pri predmestskom kruhovom objazde a ste opäť vo voľnej prírode. Tak voľnej, že niet kde zastať. Tŕstie, tŕstie... stromy, stromy. Akosi tušíte, že tam pár sto metrov ďalej je civilizácia ale na rieke sa to nijak neprejavuje.
Keď už vás pália ramená od pádlovania a zadok od dlhého sedenia, zjaví sa v poslednej zákrute kemp pred dedinkou Kimle.
A tam sa splav končí, vytiahnete loď na breh, vyťaháte všetky veci a nachystáte sa na naväzovanie lodí na vlek.
Potom si ľahnete na breh do trávy a počúvate vodu, ktorá si tak bezstarostne tečie okolo vás. Za tie dva dni z vás zmyla problémy, starosti a depresie. Umyla vám dušu a vrátila vám ju čistejšiu.
Lepšiu hydroterapiu, teda liečbu vodou, nepoznám.
Keď máte v ramenách napádlovaných 60 kilometrov, tak ťarchu každodenného života určite unesiete.
