Kusisko velikánskej skaly, ktorá vytŕča z mora. Keby ste cez tú masu vody videli poriadne do diaľky, mali by ste tam uvidieť Škótsko. Käringӧn je súčasťou skupiny ostrovov nad Gӧteborgom. Ide sa tam z pevniny cez dva cestné mosty, potom naraz cesta skončí na brehu mora. Auto sme preto odstavili na parkovisku a ďalej sme už používali len vlastné nohy. A tie nás najprv preniesli na palubu trajektu (žiadne autá, len ľudia, psi a batožina).
Po dvadsiatich minútach príjemnej plavby pomedzi malé ostrovčeky – kde tu rybársky domček, kde tu len holé skaly – sme tam dorazili. Pri prvom pohľade na skupinu malebných, veľmi švédsky vyzerajúcich domčekov, som si pomyslela, že to je len obrázok, namaľovaný zručným maliarom, akési kulisy výpravného filmu, ale že to nemôže byť skutočné. Bolo.
Na ostrove nejazdia autá. Nemali by kade. Nie sú tu cesty, iba úzke chodníčky. Niekde drevené, inde asfaltové, niekde betónové a nezriedka idete rovno po skale. Käringӧn nie je veľký, je to taká hračkárska verzia ostrova. Celý má vraj 2,5 km. Na šírku 500m a na dĺžku 600m. Nestratíte sa na ňom. Všetky cesty vedú k moru.
Vraj začal byť ľuďmi (rybármi) obývaný už koncom 16. storočia. Väčšinu (180) zo všetkých 200 domov postavili pred rokom 1920. Celoročne na Käringӧne býva 65 obyvateľov, ale v sezóne ho denne navštívia viac ako dve tisícky turistov.
Keďže ostrov je naozaj jedna veľká skala, všetko sem musia doviezť a potom odviezť. Voda ide potrubím z pevniny cez tie neobývané ostrovčeky, pomedzi ktoré sme sa sem preplietli. Odpad ide rovnakým spôsobom na pevninu. Elektrina ide podmorským káblom. Smeti poctivo triedia, v prístave sú na to špeciálne kontajnery. Smeti odvezie raz za týždeň smetiarska loď. V sezóne chodí pre smeti častejšie. Všetka zem, ktorá sa na Käringӧne nachádza, sem bola privezená loďami. Aj tá, na cintoríne, do ktorej sa pochováva. Majú tu jeden kostol, jeden tenisový kurt, jeden minigolf a jedno menšie futbalové ihrisko. Jeden väčší hotel a viacero menších hotelíkov a penziónov. Väčšina domov sa používa ako víkendové chaty.
Celý ostrov je vyhlásený za chránené územie, čo sa týka fauny i flóry.
Dopravu tovarov a materiálov miestni zabezpečujú staromódnymi dvojkolesovými káričkami. Každý ma pri dome zaparkovanú káričku a poctivo zamknutú. V prístave je celé parkovisko káričiek.
Na bicykloch v sezóne môžu jazdiť len policajti a záchranári. My sme tam boli mimo sezóny, takže bicykel som nevidela ani jeden. Či už s oprávneným užívateľom alebo voľne stojaci.
Keďže na ostrove nie sú autá, je tam naozaj fantastický vzduch a večer i ráno úplne ticho. Teda, až dovtedy, kým sa vám na balkóne nezačnú vadiť dve čajky o smradľavú rybu.
V jedinej otvorenej reštaurácii podávali skvostné jedlá pripravené z čerstvo ulovených rýb a k tomu ponúkali aj miestne pivo. Namiesto jedálneho lístka chodili čašníci so staromódnou tabuľou, na ktorej bola kriedou napísaná aktuálna ponuka.
Obchod, ktorý zásobuje miestnych celoročne najpotrebnejšími tovarmi, predáva najmä balíky so zeminou.
V sezóne sa tu dá kajakovať, jazdiť na člnkoch, plachtáriť a rybáriť. Celoročne máte k dispozícii saunu a more slanej vody na ochladenie.
A otužilci, ako ja, si v nej aj poriadne zaplávali. Veď mala príjemných 8 stupňov.
Käring v švédštine znamená starú babu, skoro až takú hnusnú babizeň. Takže tento fotogenický ostrovík možno volať o ostrovom Starej baby, aj keď skôr jeho názov vznikol z škótskeho slova cairn (navigačná značka, vežička z kameňov)
Käringӧn je nádherný kúsok sveta, ktorý odporúčam vidieť každému. A fotky som nijak neupravovala. Aj keď mi to nikto neverí. Tak tam bolo krásne.
