Inštruktor Gabo sa na mňa prísne zamračil a vľúdne zavrčal. „Rýchlo si to zopakuj! Safety drill, ready position!“ Mňa oblial studený pot a v žalúdku som pocítila zdesenie.
„Čo tu robím? Veď absolútne nič už neviem!!! “ Posledné, čo na strelnici potrebujete, je panika a strach. Poobzerala som sa okolo seba. Na strelnici v Stupave postávalo deväť mladých mužských frekventantov kurzu Pištoľ 2 v maskáčoidných odevoch a dvaja profi inštruktori TCA.
A ja. Nie úplne najmladšia blondína s momentálne vymetenou hlavou. V ružovej bunde, ružovej šiltovke, s dlhými ružovými gelovými nechtami a s rukami vymrazenými ranným plávaním v 6-stupňovej vode Zlatých pieskov.
Čistá debilka.
Precenila som seba a podcenila psychickú a fyzickú náročnosť streleckého kurzu. Zmobilizovala som v sebe všetko, čo som dokázala. Lebo po 15-minútach mi Maťo povedal, že ak sa nedám dokopy, tak ma z kurzu pošle preč. Takú potupu by som veeeľmi ťažko rozchádzala. Bola som si plne vedomá, že keby bol kurz plne obsadený, tak sa po mne len zapráši. Samoľúbosť jednotlivca nemôže ohroziť bezpečnosť všetkých.
Až tam, na strelnici, unavená a vyčerpaná, som o sebe zisťovala mnohé veci. Že aj keď dokážem neuveriteľne improvizovať a zaťať zuby pred bolesťou, nie som všemocná. Nedokážem všetko, len preto, že chcem. Sú veci, ktoré si musíte vydrieť. Nedajú sa zjednodušiť alebo urobiť vlastným spôsobom. Musíte ich opakovať toľkokrát, až ich dostanete do krvi. Sústrediť sa len na to, čo robíte a koncentrovať sa. (Dovolím si parafrázovať Gaba.) „Robiť svoju robotu a vedieť, že ju robíte správne!“ A to som ja nedokázala stopercentne. Môj mozog nie je zvyknutý na nápor adrenalínu a pri preťažení vypína. Prehrieva sa a ja zmätkujem.
Ale tu sme na strelnici!!!
Vypnutý mozog môže znamenať fatálne poranenie. Nehráme sa o guľôčky ani nekopeme do lopty. Toto nie je počítačová hra. V ruke mám funkčnú zbraň.
Ale, vďaka bohu, inštruktori Gabo a Maťo sú naozaj profíci. Jeden ťahal a druhý tlačil. Dostali zo mňa všetko to, čo sa, vzhľadom na okolnosti, dalo. Aj spolufrekventanti pomáhali, zachránil ma jeden galantný záchranár a dopáskovával mi zásobníky. Kurz som absolvovala s odretými ušami, celý. Aj certifikát mám.
Ale u mňa je to na reparát. Na podaný výkon nie som vôbec hrdá.
Nabudúce prídem na strelnicu pripravená, bez predošlej fyzickej záťaže a dlhých nechtov. S otvorenou mysľou a plnou koncentráciou.
Zabudnite na teoretické kurzy sebapoznávania a na tony motivačnej literatúry. Choďte radšej na reálnu strelnicu a tam, vystavení náporu neznámeho adrenalínu a neuveriteľnému psychickému stresu, o sebe zistíte to naozaj podstatné.
