Tá polovica som bola ja. Nie že by som bola taká podmierečná fyzicky, to len moje otužilecké skúsenosti sú malé. Trojmesačné. Vlastne ani ľadový medveď ešte nie som, som medvieďa v ročnej karanténe. To pre istotu, keby môj zápal pre otužovanie náhodou ochladol.
Ako správne veľkomestské dieťa som v rieke plávala po prvýkrát. Rešpekt mi zvieral žalúdok a oslaboval nohy. Podmienky boli, pre mňa, viac ako priaznivé. Vzduch príjemných 10 stupňov. Zo začiatku svietilo slnko, potom ho zakryli sivasté mraky. Voda mala mrazivé 2 stupne. Ale obdiv naobliekaných divákov zahrial a medvede z celého západného Slovenska preplávali vodami Váhu v pohode a bezpečne.
Mňa osobne najprv prekvapila plytká voda pri brehu, v strede toku sa to dalo zniesť. A keďže rieka je rýchla, mojich testovacích 100 metrov ubehlo doslova ako voda.
Ani som sa nestihla poriadne báť. Váh ma na konci síce trochu poťahal za nohu, keď ma nechcel pustiť zo svojho ľadového objatia, ale stačilo pár silnejších temp a už som svoj krst riečnou vodou mala za sebou. A neklepalo ma (ani zima, ani strach). Skvelá skúsenosť, už sa teším, ako si ju zopakujem.
No na Dunaj to tento rok ešte asi nebude. Či?
