Na prvej strane pochválenej knižky, v hornom rožteku je ceruzkou krasopisne napísané – „Výborná“, alebo „Vtipné“ alebo „Oplatí sa prečítať“. Recenzie v tlači, či príhovory literárnych vedcov sú mi ukradnuté, ale táto malá poznámočka od naslovovzatého odborníka čitateľského vkusu by ma naozaj potešila.
Pani knihovníčka je celkovo zaujímavá osôbka. Vždy, keď prídem, hneď sa ma pýta: „Čaká?“ To má na mysli, či som aj so psom. Keď odpoviem záporne, celá zosmutnie. Keď pritakám, hneď beží k oknu a psicu hlasno obdivuje.
Pamätá si veľmi presne, čo som už čítala a aké knihy obľubujem. Preto ma promptne informuje, čo z mojich preferencii v knižničnom fonde pribudlo a čo momentálne nemajú.
Ale minulý týždeň sa mi dostalo neuveriteľnej pocty. Pani knihovníčka ma upozornila, že sú otvorení len do dvadsiateho decembra a zároveň dodala: „Vy ste taká poctivá a svedomitá čitateľka, že pre vás niečo mám. Vy im určite neublížite.“ A vytiahla spod stola tri novučičké nové knižky. Už zabalené v igelite, ale ešte neoznačené čiarovými kódmi výpožičiek. „Tieto sú nové. Dáme ich do knižnice až v polovici decembra. VY ich dovtedy naisto prečítate.“
Úplne som onemela nad preukázanou poctou a teraz po nociach zrýchlene čítam, aby som knihy do tej polovice decembra stihla vrátiť.
