Ráno som našla na pláži morské hviezdice. Moje skúsenosti s týmito krásnymi morskými tvormi sa doteraz obmedzovali na televízne dokumenty a obchodíkmi so suvenírmi v Stredomorí. Nikdy som žiadnu naživo nevidela. A teraz toto........
Bolo to dojímavo krásno-smutné, podivuhodné a čudesné.
Ležali ich tam stovky. Maličké biele, nie väčšie ako malíček. Sýtoružové, veľké ako mužská dlaň. Netuším, prečo zahynuli toľké a tak naraz.
Možno, že s hviezdicami je to ako s velrybami - páchajú sebevraždy na plážach. Alebo sú citlivé na kvalitu vody ako raky a okamžite signalizujú znečistenie. Možné je aj to, že sú rovnaké ako lososy, splnia si svoju reprodukčné poslanie a zahynú vysilením. Alebo precenili svoje sily a mocné vlny ich strhli na pobrežie z bezpečných útrob oceánu... Ale tam na brehu mora vyzerali ako jesenné kvety na hroboch, či ako elegantné tvory z inej galaxie, ktoré prišli na našu planétu a neprežili to. Aj čajky rešpektovali hviezdnu tragédiu a žiadna sa nedotkla päťcípych telíčok.
Až tam som si uvedomila, koľko toho neviem (o mori).
