Niekedy nenájdem nič významné z turistických príručiek ale malebné zákutia a drobné detaily ma potešia viac.
Malmö na svojich cestách do Švédska autom obchádzam. Diaľnica ho míňa vo vzdialenosti pár kilometrov. Raz som v noci dokonca zle odbočila a musela som sa na sídliskovom predmestí otáčať. Pri tom som bola svedkom svojho jediného švédskeho policajného zásahu - dve policajné autá zablokovali podozrivé tretie auto a vyskákavší muži zákona zasahovali so zbraňami v rukách.... Bolo to dosť desivé a moju túžbu spoznať toto mesto to akosi paralyzovalo.
Veď aj na internete sa stretnete s informáciou, že Malmö je tretie najľudnatejšie mesto vo Švédsku a má najvyššiu kriminalitu. Nič, čo by ste skutočne chceli poznať a zažiť.
Ale všetko bolo nakoniec úplne inak. Tohtoročné posviatky sa totiž vyvinuli tak, že som mala takmer celý deň k dispozícii práve pre Malmö.
A neľutovala som.
Páčilo sa mi. Trochu vyľudnené prvým pracovným dňom v novom roku ale ešte stále skrášlené vianočnou výzdobou. Práve tak mám svoje mesta rada. Zabalené ako darček, ktorý si rozbalíte sami.
Našla som v ňom stromy v parku vyzdobené balíčkami a svietiacimi srdcami.
Tancujúcich hudobníkov uprostred ulice.
Stolovú lampu na námestí.
Kovové topánky na moste ako pamiatky na známych hercov.
Zajaca v podchode.
Staré budovy v novom šate – ani neviem, na čo slúžili. Stačilo mi, že boli pekné.
Železničnú stanicu z červených tehál, ktorá v útrobách skrývala hypermoderné vybavenie a toľko stánkov s jedlom, že sa tadiaľ nedalo ani prejsť.
A samozrejme, more.
Severné more. Veľa vody na obzore.
Hrad som nenašla. Určite tam niekde bol. Aspoň mám dôvod sa sem vrátiť.... možno už toto leto.
