"A vôbec, prečo radšej nerozvíjaš nežnú ženskú stránku svojej osobnosti?“ Pokračovala Tányčka nahnevane. Odvrkla som jej. „Lebo tú mám, po týždňovom zaváraní uhoriek tak rozvinutú, že by som na nej mohla plachtiť po Atlantiku. Potrebujem pridať trochu mužnosti do toku každodennosti.“
A tak som pridala k svojim zážitkom aj absolvovanie kurzu Pištoľ 1. Nie Tányčke natruc, ani len tak zo zábavy. Celý život som sa bála strelných zbraní. Samozrejme, mám na mysli tie ozajstné, nie gumipušky alebo vzduchovky. Jednoducho, ten kus kovu, ktorý sa v ľudskej ruke mení na nebezpečnú zbraň. Ale zároveň ma to veľmi lákalo vyskúšať. Hovorila som si, len to skúsim. Opáčim, ako to funguje. Keď spoznám to, čoho sa bojím, tak sa báť prestanem. Ale mýlila som sa.
Báť som sa úplne neprestala. No môj strach sa zmenil na veľký rešpekt. Pochopila som, že zbraň sama o sebe nie je nebezpečná. Nebezpečnou sa stáva v rukách človeka. Naučila som sa nielen pracovať s pištoľou, ale najmä sama so sebou. Pocítila som, aké je to, keď máte v krvi toľko adrenalínu, že vám tečie z uší. Naučila som sa koncentrovať za každých okolností. Zapnúť a vypnúť sústredenie. Robiť niektoré veci automaticky. A hlavne, začala som si veriť. Že to, čo robím, viem robiť.
Neskutočný zážitok. Nielen zo streľby samej ale i z atmosféry, prostredia a ľudí okolo.
Zažila som, ako kope pištoľ v ruke a aké ťažké je ju udržať v pokoji. Zistila som, že dokážem napáskovať len 10 nábojov do zásobníku. Viac jednoducho nedám. Mám slabé prsty a dlhé nechty (ale aj na strelnici sú chlapi gavaliermi). Že dokážem vystreliť 5x po sebe a trafiť všetkými strelami do 10. (No dobre, to sa mi podarilo len raz.)
Bolo to skvelé. Zbrane ma zaujali, prístup lektorov bol vysoko profesionálny no a Gabo hulákal tak nádherne a presvedčivo, že v kombinácii s práskaním výstrelov som sa naozaj cítila ako na skutočnom bojovom poli.
Odchádzajúc zo strelnice na Záhorí som zatelefonovala Tányčke. „Žijem, bolo to super.“ Ona sa ma s nádejou v hlase opýtala. „Dúfam, že ti to už stačilo a znormalizuješ sa.“
Zrak mi padol na certifikát ležiaci na vedľajšom sedadle. „Ja ti neviem. Mám dilemu. Pištoľ 2 alebo Puška 1?“ Tányčka sa začala smiať. „ Vieš čo, to preskoč! Choď rovno na Tank!“
