Našinca trochu zarazí tá naprostá improvizácia predávajúcich - registračnú pokladnicu tu nenájdete, blok vám nikto nedá a cenu kde tu ani nevidieť. Dokonca niektorí obchodníci so zeleninou a ovocím nemajú ani váhy - dutá miera postačuje. A tak si môžete cibuľu kúpiť nameranú v plastových kochlíčkoch (kochlíček nie je v cene, ten musíte po presypaní vrátiť) alebo zemiaky v kýblikoch (tiež vratných).
Ale nikomu to tu nevadí. Rovnako ako trik, ktorý socialistické zelovoce používali pri mrkve a petržlene - poriadne obalené v hline. Tu je to očividným dôkazom, že zelenina je organická - teta tú mrkvu predáva aj tak na kusy, čiže zeminu vám nenaváži.
Fascinuje ma tiež stánok s rybami a morskými plodmi - medzi pultom s týmito potvorami a rušnou ulicou prepchatou autami je len plátenná zadná stena šiatra. U nás by hygienici vyskočili z kože a tu si ľudkovia pokojne nakupujú očmudené rybičky.
Keďže tržík je malý, aj stánkov je tu neveľa. Z každého druhu približne jeden, zeleninové sú tri. Výnimku tvoria stánky s jedlom. Íri radi papkajú, žerkajú, dlabú a debužíruju. Niekedy mám dojem, podľa hlúčikov pred jednotlivými bufetmi, že len kvôli žranici sem chodia. Ale zas treba priznať, že jedlo je tu skvelé. Aj ja sa občas nechám zlákať na indické mlsoty - horúce curry, štipľavé s lyžicou chladivého jogurtu na vrchu.
V chladnejších mesiacoch vám táto dobrota vyrazí sopeľ z nosa a naženie slzy do očí. Na rozdiel od našich slovenských trhov, tržníc a tržísk sa tu nikde nepredávajú alkoholické nápoje. Tie sa v podstate, ani na verejných miestach ako je toto, nesmú ani konzumovať.
Gólvejský tržík je miesto, ktoré osvieži telo, poteší zrak i zmysly, ale vaše nohy neunaví.......
Aj keď niektorých návštevníkov podľa všetkého trochu nudí......
