Dve z nich som kedysi dávno už poznala. Nie zblízka, len tak trochu, letmo. Vedeli sme o sebe. Meno, vzhľad či postavenie. Tá tretia žena bola pre mňa až dodnes len hlas v telefóne.....
Všetky tie ženy sú staršie ako ja a vôbec sa ku mne a k našej známosti (povrchnej a zbežnej) nemuseli priznávať.
Ale všetky tri ma privítali širokým úsmevom. A všetky tri ma objali. Tuho, s úsmevom a úprimne. A ja som ich objatie tým istým spôsobom opätovala.
Strašne ma teší, že aj dnes, v tak čudesnej "necitlivej" dobe, stojím niekomu za objatie.