Auto stalo pred domom. V dosahu 5 metrov naokolo nie je ani lampa, ani strom ani nijaká vtákovhodná plocha. Iba obloha... A z tohto doslova čistého neba, v nedeľu ráno - presnejšie medzi 9 a 10 hodinou doobeda, naše chúďatko dobité, opačno volantové, staručné autíčko, nejaký netvor ohádzal červíkmi!!!!!! Foto prikladám.
Ospravedňujem sa za istú neostrosť, ale mala som zaslzené oči, od toho, ako som sa snažila zvládnuť svoj žalúdok. Tie červíky (po konzultácii s biológom vyšlo najavo, že sú to obyčajné dážďovky) podľa všetkého padali priamo zhora (neboli stopy šmýkania do strany, čo vylučuje možnosť nahnevaného suseda-rybára, ktorého aj tak nemáme) a javili istú, povedzme, placatosť, ako by padali z výšky niekoľkých metrov. Oslovený, spriaznený biológ nevedel podať zmysluplné vysvetlenie - zmohol sa len na komentár - "To len vám sa môže stať taká blbina!" Takže odborný výklad nie je.
Dovolim si teda trochu zafabulovať. Jedna možnosť je, že letela jedna slaboduchá čajka chichotavá s plným zobákom potravy a stretla druhú vypatlanú čajku chichotavú. Tá druhá (čajka) tej prvej (čajke) povedala takú pikošku zo života čajok, že tej prvej vtáčici ovisla čelusť, otvoril sa jej zobák a náklad dážďoviek ošvístal naše auto na streche i prednom skle. Druhá možnosť je takáto: Na predošlom bydlisku sme mali rovno pred domom skupinu stromov, ktorá bola doslova preplnená havranmi v rozličným štádiách vývoja. Odporne nahlas škriekali, hádali sa a podnikali kobercové trusové nálety na pristavené autá. Keď sme sa odsťahovali, stratili jeden pekne výrazný červený terč, do ktorého sa tak dobre triafalo. Minimálne tri zásahy denne. A teda, jeden z popisovanej havranej kolónie letel ponad naše auto, pozrie dolu a "Ahááááááá, tak tu sú, sem sa odsťahovali". Od radosti zaškriekal, zabudnúc na plný zobák a šup ho, už sme boli odážďovkovaní...
Alebo ešte jednoduchšie, Írsko je taká prapodivná krajina, že okrem pečených euroholubov tu z neba padajú aj živé dážďovky.
