Tak sme nedávno vyrazili z Bratislavy dolu prúdom a pádlovali sme tri dni v ramenách Dunaja na maďarskej strane. Radostne sme sa skĺzli po obnovenej vodáckej šmykľavke v Čunove a zanorili sa do skutočnej divočiny ramien.
Aby sme sa dostali, do vcelku neznámej časti ramenného systému, bolo treba pádlovať relatívne dlhý úsek i protiprúdu. Do vrchu ramien sa dá dostať len pri vyššej vode a len s niekým, kto to tam naozaj pozná. Z našej skupiny to dve posádky vzdali, že nechcú poškodiť lode. Väčšina to vydržala, mordovisko to však bolo. Na jednom mieste sa omočil aspoň jeden z posádky, bolo treba z kanojky vyliezť a pretlačiť ju ponad napadané stromy. Ale stálo to za to. Dostali sme sa tam, kde ľudia naozaj veľmi nechodia. Ale potulujú sa tam, podľa stôp, divoké zvieratá aj všelijaká pernatá háveď tam poletuje. Normálne, že prales a tuto, ľaľa, na skok od Bratislavy.
Na prvú noc sme, ako správni vodáci, zakempovali vo voľnej prírode. Nosíme si všetko so sebou a nie je teda problém, keď sa nám niekde zapáči, aby sme tam rozložili tábor.
V noci nás prekvapil jemný dáždik ale ráno vykuklo slniečko a všetko sme stihli posušiť.
A dobrí vodní bôžikovia nad nami držali ochrannú ruku aj naďalej. Keď sme sa v krčme usadili na trochu jedla a piva, nebo sa náhle roztrhlo a liali sa z neho prúdy vody. A my sme boli v suchu pod strechou. Do lodí síce natieklo poriadne veľa vody ale to sa dalo zvládnuť.
Druhu noc sme stanovali vo voľnom vodáckom kempe, opäť pripravenom pre vodných turistov.
Počas plavby ramenami sme míňali dedinky so zvláštne znejúcimi menami ako Cikolasziget alebo Ásványráró. Priamo ich z vody nevidieť ale hneď za starou hrádzou, ktorá prechádza celou lokalitou, sú domy, kempy a krčmy.
Maďarské ramená Dunaja sú, vo všeobecnosti, starostlivo udržiavané. Na viacerých miestach sú požičovne kajakov a iných lodí. Cez taký pekný víkend, na akým sme mali šťastie my, sa na vodnej hladine pohybujú desiatky vodáckych nadšencov.
Maďari majú svoje ramená v oblasti, známej ako Szigetköz (Malý žitný ostrov) radi. Z vody odstraňujú napadané stromy a konáre. Každý rok nás tu prekvapí nejaké nové vylepšenie. Mólo alebo betónová cestička. Nebolo tak vraj vždy, no posledné roky sa to viditeľne zlepšuje. Ani smetí niet na hladine, či po brehoch pozachytávaných.
Škoda, že sa to nedá povedať aj o tých našich riečnych ramenách na slovenskej strane.
Z ramennej sústavy sme sa vynorili v nedeľu popoludní a korytom Starého Dunaja sme sa splavili k Sapu, kde sme lode naviazali na vlek a vrátili sa za necelú hodinu späť do Bratislavy.
Trochu spálení od slnka, kde tu štípanec alebo modrina. Ale v duši poupratované, pavučiny problémov odniesla voda a na tvárach žiarili úsmevy.
Krásna príroda, kopec vtákov a kvetov a voda, voda, voda.
Objal nás Dunaj a jeho ramená sme si užili.
